Vo februári vyšiel nový album Nicka Cavea a jeho Bad Seeds. Tento austrálsky spevák, textár a básnik svojou charizmou, muzikantským citom a schopnosťou zoradiť skladby v správnom poradí s prehľadom obhajuje vydobytú pozíciu.

Prvá pieseň, ktorá bola k dispozícii na vypočutie, je „We No Who U R“, pomalá skladba so štandardnou štruktúrou. Jasný singel. V protiklade k takémuto skladateľskému prístupu stoja skladby „Waters Edge“ a „We Real Cool“ – základom je basová linka založená na jednom tóne,  pričom v oboch sú emócie stavané na (nielen) huslistovi Warrenovi Ellisovi a Nickovom sugestívnom prejave.

Bad Seeds majú v rukáve aj jeden špeciálny tromf. V  „Jubilee Street“ a „Higgs Boson Blues“  ukazujú, ako tvoriť atmosféru. V tomto prípade – a hlavne, keď hrajú naživo – je potrebné, aby svojím dôrazom priskoro nevyzradili viac než treba.  Údery do blán a strún zakaždým musia byt kontrolované s veľkým citom. Vypätá „Higgs Boson Blues“  tak eskaluje a znova nachádza pokojnú hladinu, aby nás nasledujúca skladba „Push The Sky Away“  ukolísala v povznášajúcom pokoji až ku koncu albumu.

Práve tak vznikajú celky, ktoré nevypnete, pretože majú každú chvíľu čo povedať.  Prečo toto striedanie rôznych hudobných polôh U Nicka a jeho Bad Seeds tak dobre funguje? Keď sa Cavea novinári spýtali, ako vznikali piesne z nového albumu, odpovedal: „Gúglil som kuriozity, ktoré som našiel na Wikipédii, bez ohľadu na to, či boli skutočné alebo nie.“ Hovorí, že piesne vyjadrujú to, ako internet ovplyvnil „dôležité udalosti, chvíľkové senzácie a mystické absurdity“ a „kladú otázku, ako môžeme rozpoznať to, čo je naozaj dôležité“.

U muzikanta sú dôležité vášeň, cit, oddanosť, túžba zrealizovať SVOJU víziu. Preto to  tak dobre funguje u Nicka a jeho Bad Seeds.

  Juraj Sabo

• článok bol publikovaný 4. marca 2013, v rubrike „Kultúra“
  v internetovom magazíne AM Report, uverejnený je so súhlasom šéfredaktora AM Report – pána Mariána Balázsa