Prečítajte si úryvok z knihy „Návrat do budúcnosti“ od Krasňančana, spisovateľa Gustáva Murína, ktorý opisuje príbeh jedného sídliska v Krasňanoch od „komunizmu ku konzumismu“.
Žije médiami, knihami a blogovaním. Gustáv Murín je slovenský prírodovedec, biológ, spisovateľ, esejista, publicista, dramatik a scenárista.
Patrí do siene slávy bratislavskej mestskej časti Rača, je držiteľom ocenenia Račianske srdce 2012, ktoré je udeľované významným osobnostiam Rače, ktoré výraznou mierou prispeli k skvalitneniu života v mestskej časti Rača v oblasti – športu, kultúry, vedy, výskumu, vzdelaní alebo aj v sociálnej či spoločenskej oblasti. V Rači, v Krasňanoch žije od narodenia. Z toho vyšla aj jeho kniha „Návrat do budúcnosti“.
TOTO SÍDLISKO vzniklo v dobách, kedy noviny, ktoré málokedy písali pravdu sa volali Pravda a kiná mali mená ako Partizán, či Mier. Veľkými slovami sa nešetrilo. Sídlisko Budúcnosť stavali ako vzorové tí, čo verili v spoločnú svetlú budúcnosť.
Patril medzi nich aj otec Nášho hrdinu. V rámci kolektívneho nadšenia chodil spolu s tými, čo tu tiež chceli bývať, na brigády pomáhať stavbárom, hoci stavbárov ani nenapadlo chodiť zase pomáhať vyriešiť zásadnú otázku, či je mitotický cyklus buniek závislý od veľkosti ich jadra.
Mal to byť vzorový prístup k budovaniu jedinej spravodlivej spoločnosti, ktorý sa však neujal. Aj preto je to dodnes pozoruhodný svet sám pre seba. Satelitné mestečko na okraji hlavného mesta, v ktorom je možné dožiť spokojne celý život bez toho, aby ste ho opustili.
Predškolské zariadenia tu vystavali od jasličiek pre tie najmenšie dojčatá v kočíkoch (matky zatiaľ pracovali na ich šťastnej budúcnosti), vystavené cez deň na terase na slnku a vzduchu ako larvy ošetrované včelími robotnicami, až po škôlky a školy rôznych druhov.
Vzorku vzorového školstva tak doplnili dve základné školy, gymnázium, stredná odborná škola a odborné učilište. Prácu ponúkali veľké polygrafické závody, výrobný podnik presnej optiky, neskôr aj kozmetická fabrika, jeden celomestský úrad (ak by niekto zatúžil po takejto kariére) a celá sieť obchodov aj služieb.
Bol tu módny krajčírsky salón, klub mládeže a dokonca aj klub dôchodcov. Od narodenia až po smrť bolo o obyvateľa Budúcnosti postarané.
Vo vzorovom sídlisku Budúcnosť všetci bývali v jednotných bytoch zariadených jednotným nábytkom, zloženým so sektorov. A tak aj žili – sektorovo.
Jednu stenu obývačky až po plafón zaberala teda zostava skriniek, v strede ktorých, ako vo výklenku, trónil televízor. V presklenných skrinkách boli knihy, ktoré už nikto nečítal, ale mali prípadné návštevy presvedčiť, že domáci majú literatúru v malíčku.
Zvyšné skrinky boli zaplnené krištáľovými pohármi v najrôznejších sadách. Tie sa tiež prakticky nepoužívali, ale prípadným návštevám mali ukázať, že na to domáci majú.
Oproti výstave kníh a pohárov bol veľký gauč s kreslami – hniezdo celej rodiny pri pozeraní televízie. Pred gaučom labilný stolík na noviny a prípadnú kávu po nedeľnom obede.
To všetko podložené masívnym kobercom so strapcami, kým jedálenský stôl pre štyroch stál na umelohmotnom linoleu. Pod neho zastrkávala mama obálky s ušetrenými peniazmi, ďalšia skrýša pred zlodejmi.
Tretia bola veľmi nápadito umiestnená medzi prádlom (tam budú asi tie vkladné knižky), ale to bolo v spálni. Do tej sa vchádzalo z chodbičky od vchodových dverí priamo. V chodbičke bola vpravo ešte kúpeľňa spojená so záchodom.
Takže keď sa jeden člen rodiny kúpal a druhý mal naponáhlo, boli to pozoruhodné manévre tolerancie. Zo spálne vedú dvere na malý balkón. Tam sa prvý krát v živote „stratil“.
Áno, aj na balkóne minimálnych rozmerov sa dá stratiť. Bolo sparné leto a mama vyložila periny na šnúry, natiahnuté medzi kratšími stranami balkónového zábradlia. Vznikla tak nadýchaná klenba, perinový baldachýn, pod ktorým bolo dosť miesta na deku na chladných kachličkách.
Ležal tam s knižkou a bolo mu nádherne. Vánok povieval, periny voňali a z chládku pod nimi mal výhľad na rozpálenú ulicu. Taká pohoda, že sa mu ani nechcelo ozvať, keď ho volali na obed. A keď sa ani na tretie zavolanie nehlásil, začali ho hľadať. Odvtedy takú perfektnú skrýšu už nikdy nenašiel…
Gustáv Murín
Ďalšie úryvky z knihy nájdete > TU
Prečítajte si tiež:
Gustáv Murín: Byť spisovateľom nie je povolanie ani poslanie, je to remeslo, ale tiež spôsob života
