Prečítajte si úryvok z knihy „Návrat do budúcnosti“ od Krasňančana, spisovateľa Gustáva Murína, ktorý opisuje príbeh jedného sídliska v Krasňanoch od „komunizmu ku konzumismu“.
Žije médiami, knihami a blogovaním. Gustáv Murín je slovenský prírodovedec, biológ, spisovateľ, esejista, publicista, dramatik a scenárista.
Patrí do siene slávy bratislavskej mestskej časti Rača, je držiteľom ocenenia Račianske srdce 2012, ktoré je udeľované významným osobnostiam Rače, ktoré výraznou mierou prispeli k skvalitneniu života v mestskej časti Rača v oblasti – športu, kultúry, vedy, výskumu, vzdelaní alebo aj v sociálnej či spoločenskej oblasti. V Rači, v Krasňanoch žije od narodenia. Z toho vyšla aj jeho kniha „Návrat do budúcnosti“.
NIEKTORÉ VECI sa nemenia ani desaťročiami. Budúcnovské kúpalisko sa odjakživa vyznačovalo jednou vlastnosťou – voda tu bola buď krištáľovo čistá, ale studená ako z ľadovca, alebo bola časom už aj teplá, ale špinavá.
Našli sa takí, čo tvrdili, že raz bola voda taká ľadová, že jednému nešťastníkovi pri plávaní na dĺžku bazénu odmrzlo úplne všetko a doplávali len plavky.
Aj tak bolo Pľuvátko, ako ho nazývali, centrom letných chalanských zážitkov. Ísť na „kupko“ každý letný deň znamenalo každý deň niečo objaviť.
Napríklad v prezliekárňach s vyrýpanými dierkami v spojovacích stenách rýchlo zistili, že cez ne veľa pohlavnej výchovy nechytia, zato slušný prievan do oka určite.
Viac radosti prinášali nekonečné stolnotenisové turnaje na stoloch, kde je dodnes pripevnená večná sieťka z drevenej dosky. Po rokoch videl, ako presne okolo takých istých skáču chalani v Nepále.
Alebo hracie automaty na mince. Pri nich zažívali budúcnovskí chalani kráľovstvo hojnosti. Jeden z tých starších totiž brigádoval ako vyberač verejných telefónnych prístrojov. Schránky na mince niekedy netesnili a veľa ich vypadlo vedľa.
A môže byť väčší chalanský raj, než celá kopa drobných, ktoré občas doniesol a vďaka ktorým sa mohli uhrať až do blaženosti? Ten chalan im tiež dával rady do života.
Najvážnejšia sa týkala vypúšťania bazénu. Raz vraj vypúšťali Pľuvátko a nejaký chlapec ešte zo srandy skočil do vody. Dostal sa však prihlboko a vír z odtokového kanála ho nemilosrdne pritiahol.
Na veľkú smolu tam akurát nebola mreža a tak ostal lakťami zaklinený napoly v štvorcovej šachte. Ešte sa vraj dvaja kamaráti pokúšali vytiahnuť ho za lakte, ale sami nevydržali s dychom a museli ho tam nechať.
Dodnes je vraj jeho telo niekde v potrubí pod Pľuvátkom. Keď si to tak dnes preberá, nie si je realitou toho názorného odstrašujúceho príkladu istý.
Ale fakt je, že budúcnovskí chalani nikdy neskákali na Pľuvátku do vody, keď sa vypúšťala. Vlastne, oni nikdy ani neboli pri tom, keď sa na Pľuvátku vypúšťala voda. Niektoré dobré rady sú našťastie nevyužiteľné.
Ďalšie úryvky z knihy nájdete > TU
