Prečítajte si úryvok z knihy „Návrat do budúcnosti“ od Krasňančana, spisovateľa Gustáva Murína, ktorý opisuje príbeh jedného sídliska v Krasňanoch od „komunizmu ku konzumismu“.
Žije médiami, knihami a blogovaním. Gustáv Murín je slovenský prírodovedec, biológ, spisovateľ, esejista, publicista, dramatik a scenárista.
Patrí do siene slávy bratislavskej mestskej časti Rača, je držiteľom ocenenia Račianske srdce 2012, ktoré je udeľované významným osobnostiam Rače, ktoré výraznou mierou prispeli k skvalitneniu života v mestskej časti Rača v oblasti – športu, kultúry, vedy, výskumu, vzdelaní alebo aj v sociálnej či spoločenskej oblasti. V Rači, v Krasňanoch žije od narodenia. Z toho vyšla aj jeho kniha „Návrat do budúcnosti“.
NÁŠ HRDINA putuje časom späť o viac ako polstoročie. Pomáhajú mu v tom dokumenty a ústrižky, čo jeho matka považovala za dôležité uchovať celé desaťročia a teraz ich Náš hrdina po dôkladnej úvahe jeden po druhom vyhadzuje. Napríklad tento odkaz znárodneného podniku Elektro – Praga:
„Pre zlepšenie vzhľadu našich výrobkov sme vyrobili žehličky s farebnými držadlami. Pri dlhšom používaní môže farba teplom v niektorých miestach zožltnúť. Táto zmena farby nie je závadou a nevzťahuje sa na ňu záruka. Záruku tiež neposkytujeme, ak dôjde k narušeniu, či odretiu farby držadla, spôsobené napr. ohmataním, stavaním do odkladacej polohy a pod.“
Skrátka, najlepšie sa podľa výrobcu dalo predísť opotrebovaniu jeho výrobku tým, že sa vôbec nepoužíval. Komunistické výrobky dokázali prekvapiť v každej chvíli.
Už na vysokej škole si na narodeniny z našetrených peňazí a aj prispením rodičov kúpil gramofón. Mal to byť najnovší model, ale v porovnaní s gramofónmi v nekomunistickom svete už krátko po vyrobení pripomínal veterána.
Ale bol náš! Tak si priniesol domov „náš“ gramofón, rozbalil, zložil podľa návodu a hrdo predviedol rodine. Tá hrdosť mu dlho nevydržala.
Gramofón sa totiž rozbiehal ako skokan do diaľky. Najskôr otočka DOZADU a potom konečne váhavo aj vpred. Keď to rozhorčene priniesol reklamovať do predajne, vedúci ho vyzval, aby ten úkaz predviedol.
A keď sa gramofón naozaj rozbehol na úvod protibežne, vedúci mal práve hlavu zvrátenú do plafóna a tomu plafónu aj oznámil, že žiadnu závadu nevidí. Reklamácia nebola uznaná.
Ale to je ešte nič proti zažltnutému listu, ktorý ešte dnes naháňa hrôzu nadpisom:
„Právne predpisy vyplývajúce z užívania bytu.
1. Prášiť akékoľvek predmety je možné len v pracovných dňoch od 7:oo do 10:oo a od 16:oo do 20:oo.
2. V dňoch pracovného pokoja je prášenie dovolené len od 9:oo do 11:oo s výnimkou štátnych sviatkov, kedy je prášenie zakázané.
3. Právo na nočný odpočinok je od 22:oo do 6:oo ráno. Počas nočného pokoja možno výťah užívať len vtedy, ak je jeho prevádzka tichá.“
Zamyslene hodí tieto kedysi tak dôležité výhybky každodenného života Budúcnovčanov do koša. A potom si uvedomí, že dnes už pred obytnými domami nikto nič nepráši. Tento zvyk zanikol aj s právnymi predpismi prášenia…
Gustáv Murín
Ďalšie úryvky z knihy nájdete > TU
