Vyštudoval právo, ale aktívne sa venuje tiež miestnej histórii, najmä vojenskej. Rozprávali sme sa s Mgr. Hermanom Kramplom, tajomníkom Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR, MO Rača.
Zväz vyslúžilých vojakov (ZVV) bol ako spolok založený v roku 1876 veteránmi prusko-rakúskej vojny a vojakmi vtedajšej rakúsko-uhorskej armády, odkedy nepretržite pôsobí na našom území už 146 rokov. Dnes združuje najmä vyslúžilých vojakov, vojakov v zálohe, športových strelcov a záujemcov o vojenskú históriu. Vojensko-historické múzeum, ktoré ZVV spravuje, sídli na Detvianskej č. 12 v bratislavskej mestskej časti Rača a pre verejnosť je prístupné každý štvrtok od 18:00.
Začnime trochu odľahčene – v Rači sa kedysi hovorilo po slovensky, po nemecky a po chorvátsky. Je pravda, že hovoríte všetkými týmito jazykmi?
Slovenčina je môj materinský jazyk a nemčina ma sprevádza viac alebo menej intenzívne po celý život. Chorvátsky, alebo možno presnejšie – srbochorvátsky jazyk, som sa začal učiť najskôr z osobných dôvodov, veľmi rýchlo mi však prirástol tento jazyk k srdcu, v mnohom sa mi zdal podobný nášmu račianskemu nárečiu a tomu, ako hovorili napríklad naši starší susedia na račianskych Kopaniciach. V Rači, ale aj v širšom okolí – vo Vajnoroch, v Chorvátskom Grobe, v Jarovciach a v Devínskej Novej Vsi žije mnoho ľudí s pôvodom v dnešnom Chorvátsku a v srbskej Vojvodine.
V čom spočíva činnosť Zväzu vyslúžilých vojakov v ktorom aktívne v Rači pôsobíte?
Zväz vyslúžilých vojakov je združením s jednou z najdlhších nepretržitých tradícií u nás, založený bol v roku 1876 ako humanitárny a vlastenecký spolok bývalých vojakov, členom v Rači bol už môj prastarý otec Anton Krampl.
Okruh činností je široký, ako členovia sa venujeme ochrane vojensko-historických tradícií Slovenska, muzeálnej, archívnej a dokumentačnej činnosti, v rámci humanitárnej činnosti zase napríklad organizovaniu pravidelných akcií darovania krvi a ochrane životného prostredia. Dôležitým prvkom v činnosti je športová strelecká činnosť a šírenie povedomia o tejto športovej disciplíne u nás.
Prečo je dobré, aby sme si pripomínali vojenskú históriu?
Jedna stránka veci je tá, že vojenská história ako taká je nerozlučnou súčasťou našej miestnej račianskej histórie a túto račiansku históriu nerozlučne tvorí, vec má však často pre mnohých aj osobný presah – najmä vtedy, ak hovoríme napríklad o padlých Račanoch, ktorých osudy sa Zväz vyslúžilých vojakov snaží dokumentovať.
Prečo ste sa rozhodli venovať právu? Aká bola vaša cesta k tomuto povolaniu?
Tých dôvodov bolo viacero a nevidím problém priznať, že o mnohom som mal v tomto smere v šestnástich rokoch pomerne naivnú predstavu, hoci v základe to považujem za správne rozhodnutie. Právo som študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a štúdium som ukončil štátnou skúškou v roku 2013.
Právo samotné má s históriou mnoho spoločné, smerom do minulosti je v podstate výsledkom historického vývoja. Smerom dopredu zase tvorí budúcnosť. Čím je právo robené kvalitnejšie, tým sú štát i spoločnosť spravované lepšie, viac sa podarí zrealizovať a o to je potom aj naša súčasnosť i história bohatšia.
Aké životné situácie a problémy ľudí pomáhate najčastejšie riešiť?
Ten záber je pomerne široký, základ však určite tvoria problémy z oblasti občianskeho práva, osobne sa ale nevyhýbam ani riešeniu administratívno-právnych problémov, čo možno niektorí iní kolegovia až tak veľmi „nemusia“.
Keď sa obzriete do nedávnej minulosti, čo najdôležitejšie sa vám podarilo v Rači dosiahnuť?
Ak by som mal vybrať len jednu jedinú vec, bol by to Zoznam všetkých padlých Račanov, na ktorom sme v Zväze vyslúžilých vojakov začali už takmer pred dvoma rokmi pracovať. Bohužiaľ, otázka našich padlých spoluobčanov bola téma, ktorej sa v Rači, dovolím si povedať, až niekoľko desiatok rokov, nevenovala žiadna systematická pozornosť.
Je známe, že zoznam na Pomníku padlých hrdinov v parku J. M. Hurbana nie je kompletný a chýbajú na ňom viaceré mená. V najväčšej úcte k týmto našim spoluobčanom sme preto začali opatrne vyhľadávať a dávať dohromady údaje a informácie, ktoré sa nám postupne darilo zhromažďovať.
V mnohom nám pomohli sami Račania, ktorých sme viackrát požiadali o pomoc, zvyšok bola korešpondencia s archívmi, rešerše rôznych zoznamov, záznamov, skladanie a porovnávanie informácií po večeroch.
Určite nie o všetkom, ale o mnohom máme dnes o dosť lepšiu predstavu a viacero z našich spoluobčanov už dnes nie je len zabudnutým menom na pamätnej doske, ale niekým, kto má opäť svoju tvár a svoj príbeh.
Mnohí ľudia si vás v Rači spájajú najmä s aktivitami na počesť slovenských dejateľov, napr. Andreja Hlinku, či Milana Rastislava Štefánika…
Úcta k miestnym i národným dejinám bola vždy v Rači hlboko zakorenená. Že v týchto aktivitách dnes pokračujeme, považujem za niečo úplne prirodzené.
Už niekoľko rokov takto organizujeme napríklad cyklotúru k Mohyle Milana Rastislava Štefánika v Ivanke pri Dunaji, osobnosť Andreja Hlinku si pripomíname napríklad položením vencov k pomníku Andreja Hlinku na námestí v Rači.
Prečo kandidujete za poslanca miestneho zastupiteľstva v Rači? Prečo za Slovenskú národnú stranu?
Výkon funkcie miestneho poslanca vnímam ako službu ľuďom a službu obci, z ktorej pochádzam, v ktorej som vyrastal, ktorej chcem všetkými spôsobmi pomáhať a ktorú chcem chrániť.
O tom, že záujem obce je v mojom prípade na prvom mieste nebude verím pochybovať nikto. Návrhy a ponuky kandidovať ako nezávislý kandidát som odmietol, z hľadiska môjho národného presvedčenia by som to nepovažoval za úprimné.
Stíhate aj nejaké hobby? Ak vôbec máte voľný čas, ako ho trávite?
Je pravda, že toho voľného času veľa nie je, ale to platí dnes asi u väčšiny ľudí. Pokiaľ môžem, snažím sa tento čas venovať rodine, najmä môjmu synovcovi a mojej neterke.
