Mestská časť Bratislava-Rača nesúhlasí s návrhom hlavného mesta na presun časti záhradkárskych osád z lokality Lido na Žabí Majer. Dôvodom sú viaceré problémy tejto lokality, medzi ktoré patrí nevyhovujúci územný plán, zlý stav komunikácií, environmentálna záťaž, čierne skládky či chýbajúca infraštruktúra vody a kanalizácie.
Starosta Michal Drotován o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že Rača naďalej žiada koncepčné riešenie budúcnosti Žabieho Majera. Zároveň opätovne vyzvala mesto na realizáciu prepojenia Račianskej a Bojnickej ulice, ktoré považuje za dôležitejšie riešenie v rámci rozvoja tejto oblasti.
Projekt Lido: Stratená príležitosť pre mesto?
Drotován sa vyjadril aj k veľkému developmentu v oblasti Lido v Petržalke, ktorý je v súčasnosti jednou z hlavných bratislavských tém. Po návšteve lokality konštatoval, že jej aktuálny stav nie je ideálny a že vzhľadom na dlhodobé zaradenie územia do plánu výstavby nebude možné ponechať tam čisto parkovú plochu. „Obávam sa, že ak by Sad Janka Kráľa nevznikol v 18. storočí, dnes už by nevznikol,“ poznamenal.
Zároveň však upozornil na viaceré nedostatky prezentovaného projektu:
• Chýbajúce prepojenie s Petržalkou, napríklad prekrytím časti Einsteinovej v oblasti Bosákovej
• Nelogické riešenie električkovej trate, ktorá by znížila obslužnosť hlavnej radiály
• Gro zelene v inundačnom pásme, kde sa aj tak nemôže stavať
• Prevažujúce kancelárske priestory a investičné byty, pričom projektu podľa neho chýba mestotvorný prvok
„Chýba tam vedecké a výskumné centrum, galéria moderného umenia, univerzitný kampus alebo iný prínosný projekt,“ dodal starosta s tým, že tento development môže byť nevyužitou príležitosťou pre mesto.
Budúcnosť projektu určí dopyt po investičných bytoch
Podľa Drotována však bude konečná podoba projektu závisieť predovšetkým od dopytu po investičných bytoch, ktoré v podobných výstavbách tvoria 30 – 50 %.
„Demografiu Bratislavy, klimatické zmeny, starnutie populácie a stagnáciu ekonomiky SR tento projekt nezlepší ani zásadne nezmení,“ uzavrel.
Rača tak zostáva kritická voči plánovaným zmenám v rámci mestského rozvoja a naďalej presadzuje dlhodobé a systematické riešenia v oblasti Žabieho Majera aj širšieho urbanistického plánovania Bratislavy.
