Polícia v pondelok večer 8. septembra prijala oznámenie o náleze munície pri výkopových prácach na stavenisku v blízkosti križovatky ulíc Landererova a Čulenova v Bratislave. Na miesto bola vyslaná hliadka, ktorá priestor zabezpečila. Pyrotechnici následne potvrdili, že ide o leteckú 500-librovú bombu (takmer 227 kg) pochádzajúcu z obdobia druhej svetovej vojny. Z bezpečnostných dôvodov bola odklonená doprava, vrátane uzavretia mosta Apollo a priľahlých ulíc.
V utorok 9. septembra dopoludnia pyrotechnici Policajného zboru SR bombu úspešne deaktivovali. Račiansky poslanec a odborník na dopravu Michal Feik k priebehu uviedol: „Polícia Bratislava I, mestská polícia a ďalšie zložky od rána zabezpečovali evakuáciu ľudí aj áut z dotknutej oblasti. Aj vďaka tomu mohla celá akcia prebehnúť bez komplikácií. Ulice tak ostali bez áut a bez ľudí.“
Krátko pred poludním pyrotechnici bombu zneškodnili a podľa polície už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Obyvatelia a pracovníci sa mohli bezpečne vrátiť do evakuovaných budov. Feik poďakoval zasahujúcim zložkám: „Príslušníkom Policajného zboru a Mestskej polície Bratislava patrí veľké poďakovanie za ich profesionálny zásah a zaistenie bezpečnosti obyvateľov.“
Historický kontext
Bratislava bola viackrát cieľom spojeneckých náletov, najmä v rokoch 1944 – 1945, keď bombardovali strategické ciele – prístav, rafinériu Apollo, železnice či priemyselné podniky. K najväčšiemu náletu došlo 16. júna 1944, keď americké bombardéry zasiahli rafinériu Apollo, no bomby dopadli aj na obytné zóny. Počet obetí sa odhaduje od vyše 100 až po viac než 700 civilistov. Útočilo vtedy až 158 bombardérov B-24 Liberator.
Keďže sa v tom čase bombardovali strategické vojenské ciele ako Apollo, prístav, železnice či mosty, nálezy nevybuchnutých bômb sa sústreďujú najmä v okolí Dunaja, prístavu, Košickej, Landererovej a Mlynských nív.
