Chrípka nemusí predstavovať vážne riziko iba pre seniorov. Výrazne skomplikovať zdravotný stav môže aj mladším ľuďom s astmou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), pľúcnou fibrózou či ďalšími chronickými ochoreniami. Do chrípkovej sezóny 2026/2027 navyše vstupujeme s vakcínou, pri ktorej sa oproti minulému roku zmenili všetky tri vakcinačné kmene.
Podľa údajov Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Ministerstva zdravotníctva SR dosiahla v minulej chrípkovej sezóne zaočkovanosť iba 5,44 percenta celej populácie. Medzi ľuďmi vo veku 60 rokov a viac to bolo 12,07 percenta. Bratislavský kraj bol síce s 8,28 percenta nad celoslovenským priemerom, celková zaočkovanosť však zostáva nízka. Medzi pacientmi s vybranými chronickými ochoreniami bolo v sezóne 2025/2026 zaočkovaných 12,99 percenta ľudí.
Pri chronických ochoreniach pľúc môže chrípka zhoršiť samotnú diagnózu
U ľudí s chronickým pľúcnym ochorením môže chrípka pôsobiť dvoma spôsobmi. Dokáže náhle zhoršiť základné ochorenie a zároveň priamo poškodiť pľúca. Infekcia zosilňuje zápal v dýchacích cestách, zvyšuje tvorbu hlienu, zužuje dýchacie cesty a sťažuje dýchanie. Pri zasiahnutí pľúcneho tkaniva môže vzniknúť vírusový zápal pľúc a poškodenie dýchacích ciest môže uľahčiť aj následnú bakteriálnu infekciu.
„U pacientov s astmou môže chrípka spustiť astmatický záchvat aj u človeka, ktorý mal ochorenie dovtedy dobre kontrolované. Pri CHOCHP môže prudko zhoršiť dýchavičnosť, kašeľ a tvorbu hlienu, pričom návrat k bežným aktivitám môže trvať niekoľko týždňov. Ak sa pridá zápal pľúc alebo bakteriálna infekcia, môže výrazne klesnúť množstvo kyslíka v krvi,“ upozorňuje doc. Štefan Laššán, vedecký sekretár Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS.
V najťažších prípadoch môže podľa neho dôjsť až k zlyhaniu dýchania a potrebe liečby na jednotke intenzívnej starostlivosti či umelej pľúcnej ventilácie.
Analýza ukázala nižšiu úmrtnosť očkovaných pacientov
IZA analyzoval úmrtnosť počas očkovacej sezóny 2024/2025 u chronicky chorých pacientov, chronicky chorých ľudí vo veku 60 rokov a viac a pacientov s chronickým pľúcnym ochorením.
„Po štatistickom spracovaní troch sledovaných skupín sme zistili, že očkovaní pacienti vo všetkých sledovaných skupinách mali nižšiu mieru úmrtnosti než podobní neočkovaní pacienti. U pacientov s chronickým pľúcnym ochorením bol rozdiel v úmrtnosti 1,16 percentuálneho bodu, čo predstavuje približne o 12 úmrtí menej na 1 000 pacientov s CPD,“ uviedla analytička IZA Petra Ištokovičová. U chronicky chorých pacientov starších ako 60 rokov predstavoval rozdiel 22 úmrtí na tisíc porovnávaných pacientov.
Ide o výsledok observačnej analýzy s použitím metódy propensity score matching, teda štatistického porovnávania podobných skupín očkovaných a neočkovaných pacientov. Výsledok preto opisuje zistenú súvislosť v analyzovaných dátach.
Chrípka predstavuje riziko aj pre srdce
Komplikácie sa netýkajú iba pľúc. Chrípka môže zhoršiť srdcové zlyhávanie a súvisí aj so zvýšeným rizikom infarktu či cievnej mozgovej príhody. Podľa tlačovej správy odborné stanovisko Európskej kardiologickej spoločnosti z roku 2025 považuje očkovanie proti chrípke za jeden zo základných pilierov kardiovaskulárnej prevencie popri liečbe a kontrole krvného tlaku, cholesterolu či nefajčení.
„Pacient môže mať pocit, že po ústupe horúčky a kašľa má chrípku za sebou. Z pohľadu kardiológa však rizikové obdobie pokračuje,“ upozorňuje MUDr. Milan Luknár, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Podľa neho analýzy ukazujú, že počas prvého mesiaca po chrípke môže byť riziko infarktu a cievnej mozgovej príhody zvýšené.
Všetky tri kmene vakcíny sú v tejto sezóne nové
Očkovanie proti chrípke sa odporúča opakovať každý rok, ideálne v októbri alebo novembri. Dôvodom je postupné slabnutie ochrany po predchádzajúcej dávke, ale aj zmeny cirkulujúcich chrípkových vírusov.
„V tejto sezóne je zmena vakcinačných kmeňov výraznejšia než zvyčajne – oproti minulému roku sú nové všetky tri kmene trivalentnej vakcíny. Takáto úplná výmena nebýva častá a znamená, že vakcína bola prispôsobená vírusom, ktorých šírenie odborníci v tejto sezóne očakávajú,“ vysvetľuje prof. Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Neživú vakcínu proti chrípke môže podať všeobecný lekár aj špecialista. V sezóne 2026/2027 sú podľa tlačovej správy vakcíny opäť plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Všetky tri zdravotné poisťovne hradia aj samotné podanie vakcíny všeobecnému lekárovi, a to aj v prípade, že u neho pacient nie je kapitovaný, rovnako ako špecialistovi v jeho ambulancii.
Študenti zdravotníckych škôl sa budú môcť zaočkovať aj v Bratislave
Novinkou je pilotný projekt určený študentom zdravotníckych vysokých škôl. Počas októbra a novembra sa budú môcť zaočkovať v meste, kde študujú, bez potreby cestovať za svojím všeobecným lekárom domov.
Do projektu sa zapoja vybrané ambulancie v Bratislave, Žiline, Trenčíne, Banskej Bystrici, Košiciach a Martine. Projekt vzniká v spolupráci s online objednávacím systémom PRIXI a študentskými spolkami. Kapacity lekárov môžu byť obmedzené, pričom konkrétne termíny a spôsob prihlasovania má Aliancia proti chrípke a respiračným ochoreniam zverejniť na svojej internetovej stránke.
foto: Miroslav Košírer
