Pre stresujúci a napätý životný štýl a množstvo všetkého, čo sa na nás valí a čo na nás dolieha, sa utiekame k lacnej a povrchnej masovej kultúre a k povrchnému výberu informácií. Všetko zložitejšie a hlbšie nás v našej všeobecnej únave len vyrušuje a zaťažuje. Vedome sa kĺžeme po povrchu.
Vôľa hľadať zmysel vecí a pýtať sa na podstatu je ochromená. V spoločnosti orientovanej na výkon, konzum a okamžitý osoh sa informácia stáva rovnakým tovarom ako položky v regáloch supermarketu. Čím exkluzívnejší je obal, tým je tovar žiadanejší a pre konzumenta atraktívnejší. Na obsahu záleží čoraz menej. Funkcie supermarketu preberá bulvár a ten vie, že strohé informácie v rovine faktov konzumenta nezaujmú, preto ich treba prifarbiť a zabaliť. A tak buď tečú slzy, alebo krv – najlepšie oboje. Čím silnejšie emócie, tým lepšie. Bulvár pochopil, že pre konzumenta sú najzaujímavejšie reálne príbehy. Ak sa minuli, treba ich vymyslieť, ale podať ich treba ako skutočné.
V boji o prestíž i prežitie médiá zvádzajú čoraz zúfalejší zápas o diváka, respektíve čitateľa. Vec názoru sa povyšuje nad hodnotu pravdy. Obeťou sa stávajú pravda i spravodlivosť. V konečnom dôsledku sa však obeťou stáva celá spoločnosť, jej kultúra a kultúrnosť.
Miesto skutočnosti zaujala jej karikatúra. Emocionálnosť, tragickosť či sexualita ako vonkajší obal dynamicky a opakovane podávaných príbehov bez ohľadu na obsah sú ritualizačným momentom. Degradujú sa hodnoty, duch, pravda i ľudskosť. Toto očarenie karikatúrou skutočnosti a ritualizáciou mýtov nás však nenápadne privádza do slepej uličky.
V takomto prostredí tvoria verejnú mienku propagandisti alebo takzvané celebrity, prázdne produkty mediálnej bulvarizácie.
Masová kultúra a povrchnosť sa napokon stávajú živnou pôdou politického populizmu. Klamstvo sa stáva pracovnou metódou, ktorú mnohí vnímajú dokonca ako šikovnosť v aréne, kde platí zákon silnejšieho. Populista s mocou dbá na to, aby do verejného priestoru nepreniklo nič, čo by mohlo viesť ku kritickejšiemu mysleniu. Ak si na to nájde aj lojálneho adepta na verejnoprávnu stoličku, na istý čas má vyhrané. Môže rozhodovať, ako chce, a zbulvarizovaný ľud mu k tomu ešte aj zatlieska.
Dôsledky tohto všetkého však môžu byť katastrofálne.
Marián BALÁZS, šéfredaktor AM Report
– článok bol publikovaný 22. decembra 2012, v rubrike „Názory a komentáre“
v internetovom magazíne AM Report, uverejnený je so súhlasom šéfredaktora AM Report
