Financial Times Deutschland prestal vychádzať. Od januára v tlačenej podobe končí Newsweek a ohrozená je aj budúcnosť Frankfurter Rundschau. Nemecký novinár a bloger Sascha Lobo, spoluautor knihy Internet – Segen oder Fluch, sa nazdáva, že budúcnosť printových médií je ohrozená. Vidí za tým predovšetkým spôsob fungovania denníkov, ktoré sa venujú najmä zaznamenávaniu udalostí, a premenu jednotlivých informácií na informačný tok, presahujúci možnosti klasického formátu článku. Skrátený text pôvodného článku.
Dejiny informačných technológií sú dejinami určitej procesualizácie: ľudstvo zjavne túži premeniť planétu na informačný tok – a grécky aforizmus „panta rhei“ (všetko plynie) nebrať jednoducho ako fakt, ale ako výzvu.
Iróniou osudu zohrali v tomto procese rozhodujúcu rolu práve tlačené periodiká, ktoré prišli na svet začiatkom sedemnásteho storočia – dokázali šíriť informáciu omnoho rýchlejšie, reaktívnejšie a plynulejšie než knihy. Digitalizácia a následne sieťové prepojenia nastúpili ako výsledok túžby po väčšej plynulosti informácií. Správy sú však na základe svojej funkcie omnoho viac ovplyvnené zvyšujúcou sa plynulosťou informácií než iné mediálne obsahy.
V tlačených médiách, rovnako ako na internete, má písaná informácia podobu článku, ako to zodpovedá spotrebným návykom. Ale aj to sa možno mení, pretože aj tu verejnosť očakáva väčšiu plynulosť. Správy musia dať človeku pocit aktuálnej informovanosti. Jadrom krízy možno nie je ani tak tlačený papier, ako skôr statická správa a spravodajský článok ustrnutý v čase.
Zdá sa, že spomedzi tlačených médií najmenej trpia tie, ktoré sa tlaku na väčšiu plynulosť informácií vyhli tým, že si od prostej informácie získali odstup. Úspešný tlačený časopis Landlust sa zameriava na témy, ktoré sú klasickému svetu správ dostatočne vzdialené. The Economist, ktorého tlačené verzie i webové stránky majú svoju autoritu, v tlačenej podobe venuje aktuálnym správam zo sveta len pár viet. Zvyšok sú analýzy, reportáže a názorové články, teda texty, ktoré majú prispieť k pochopeniu toku informácií namiesto toho, aby ich v podobe správy pevne zviazali s daným okamihom.
Bez ohľadu na typ média sa spravodajský článok už viac nemôže uspokojiť iba s popisom sveta. Aj na webe pozorujeme rastúcu tendenciu k väčšej plynulosti informácií, ktorá veští nevyhnutný koniec zvyčajných, statických správ. Mnohé články na Spiegel online boli rozšírené, resp. a doplnené. Aktuálnosť sa neznesie s nehybnosťou.
V tomto kontexte článok o aktuálnom dianí či už v tlačenej alebo elektronickej podobe, vyznieva približne rovnako ako filmový záznam divadelného predstavenia. Priamy prenos nedokáže dostatočne využiť možnosti daného média.
Nielen samotná tlač je v kríze, ale aj klasické spravodajstvo, či už v tlačenej alebo internetovej podobe. Internetové vydania dokážu reagovať aspoň o čosi lepšie, pretože rýchlejšie zachytávajú proces informačného toku.
V čase, keď sa s aktualitami doslova roztrhlo vrece, nastupuje „stručný prehľad správ“. Svedčí to o tom, že klasické, hoci aktualizované správy či články už nie sú najvhodnejšie pre zachytenie informačného toku, a to zvlášť pri najaktuálnejších informáciách. A takisto vo chvíli, keď pocit informovanosti trvá nanajvýš pár minút, ak nie sekúnd. Samotná koncepcia stručného prehľadu aktuálnych správ, kde informácie nie sú radené chronologicky, naznačuje, že sa už riadi inými zákonmi a uspokojuje odlišné potreby.
Koniec spravodajských momentiek je blízko. Najviac tým trpia médiá, ktoré sa na ne zameriavali, tak na webe, ako aj v tlačenom vydaní. V okamihu, keď Barack Obama sám tweetuje o svojom volebnom víťazstve, pôsobí akákoľvek faktická správa na túto tému trochu úboho.
Hoci interpretácia tzv. krízy tlače ako krízy informácií, ktorá znamená koniec čisto faktických a statických správ v podobe článkov, možno nepovedie k celkom novým záverom na túto tému, v každom prípade bude mať veľmi široké dôsledky.
Pre printové médiá to znamená držať sa bokom od oblastí, kde je permanentná aktualizácia naliehavejšia než inde. Znamená to upustiť od jednoduchého zaznamenávania aktualít a miesto toho čitateľom pomáhať lepšie ich pochopiť. Ťažko povedať, či to v denníku môže fungovať. Problémom tu nie je ani tak forma tlače, ako skôr spôsob fungovania denníkov, ktoré sa venujú predovšetkým zaznamenávaniu udalostí.
Ponúka sa tu jedna ešte zaujímavejšia otázka: Aký dosah má potreba väčšej plynulosti informácií na digitálnu informáciu? Možno sa blížime k zlomovému bodu. Z jednotlivých informácií sa stane informačných tok, ktorý prekoná tradičný formát správy či článku. Tento aktualizovaný informačný tok sa bude skladať zo sústavne dopĺňaných článkov, do ktorých sa budú vkladať vysvetlivky a analýzy, na ktoré bude môcť tento tok informácií odkazovať. Informácie zajtrajška budú tvoriť aktuálne reportáže a neustále aktualizované archívne správy o podrobnostiach a okolnostiach danej udalosti. O priestor medzi nimi bude núdza. Za túto situáciu nie je zodpovedný len „papier“.
Na novinára sa nestrieľa. V každom prípade to môže byť jeho posledné pracovné miesto.
– článok bol publikovaný 10. decembra 2012, v rubrike „Médiá“
v internetovom magazíne AM Report, uverejnený je so súhlasom šéfredaktora AM Report,
pána Mariána Balázsa