Dnes Vám predstavíme Janu ŽELIBSKÚ (1941 Olomouc, ČR) – prinášame Vám jedno z jej diel v zbierkach GMB – INRI, 1967.
Jana Želibská študovala v rokoch 1959 – 1966 na VŠVU v Bratislave. Želibská je najvýraznejšia predstaviteľka slovenského umenia v oblasti inštalácií, performance, akcií a video umenia. Svoje diela a projekty začala realizovať v druhej polovici 60. rokov a dodnes sa sústredene venuje novému videniu a nekonvenčnej interpretácii rôznych udalostí v živote človeka. Spochybňuje zaužívané predstavy nazerania a zobrazovania, prekračuje hranice tabuizovaných tém. Jej zámerom bolo preskúmať prapôvod vecí, čo viedlo k zjednodušenej, ale o to výstižnejšej umeleckej artikulácii. Celú jej tvorbu sprevádza rodová problematika, erotika, ale najmä intimita ženy a obnaženosť tela, ktorá so sebou celkom samozrejme prináša i obnaženosť psychickú. V polohe body-artu sa ústrednými témami jej tvorby stali osobné-neosobné príbehy. Prapôvod vecí hľadala aj v druhej základnej polohe svojej tvorby, v eko-arte a earth-arte, ku ktorým sa pravidelne vracia (Prameň života, 1967;Prahmota, 1990; Pod vodu!, 2003). Sviatky, udalosti a iné prejavy event-artu sa odohrávali v znamení tradičnej i osobnej mytológie a boli výsostne poetickým výkladom erotického ponímania sveta (Svätenie jari, 1970; Morský pozdrav, 1970). Ako elementárny tvar diel sa neustále objavuje kosoštvorec, symbolický pratvar, ktorý bol spočiatku v aktoch jasne priznaný ako symbol na miestach ženských genitálií (Možnosť odkrývania, 1967), a neskôr sa jeho význam spájal so všeobecnejšími symbolmi plodnosti, života, ženskosti a obnovujúceho sa cyklu prírody (Kus zeme, 1974; Tráva zobratá v mieste A rastie na mieste B v určenom tvare, 1981; Soirée intime, 1994). Od 90. rokov svoje projekty realizuje predovšetkým vo videoinštaláciách, v ktorých využíva a spája všetky predošlé tvorivé skúsenosti z dvojrozmerných záznamov, objektov, akcií a inštalácií (Jej pohľad na neho, 1996;Drink Milk, 2003). Vo videoinštaláciách sa popri jej primárnych témach dostáva k slovu aj každodenný život (šport, zdravá výživa), ktorý autorka predstavuje v ironickej podobe, a tým ďalej profanizuje umenie, posúva hranice, resp. vytvára prieniky medzi umením a ne-umením.
Dielo INRI pochádza z raného obdobia tvorby, keď si autorka vymedzila náročný umelecký program s novým videním, ku ktorému patrilo aj prestupovanie konvenčných hraníc. Torzo postavy trpiaceho sa v tomto diele zneutralizovalo, a tým sa rozšírilo na akúkoľvek ľudskú postavu. Spoza postavy presvitá čierna žiara, aura, stopa po spálenine, po životnej skúsenosti.
Zsófia Kiss-Szemán
kurátorka maľby a sochy 20. a 21. storočia
Glosár umenia Vám prináša Galéria mesta Bratislavy
Literatúra: BARTOŠOVÁ, Z.: Jana Želibská. Pod vodou! Drink Milk. [Kat. výst.] ŠG, Banská Bystrica 2003; MATUŠTÍK, R.: Jana Želibská. ona = on? [Kat. výst.] At home Gallery, Synagóga, Šamorín 1998; MATUŠTÍK, R. – RUSNÁKOVÁ, K.: Jana Želibská.[Kat. výst.] PGU, Žilina 1996; MATUŠTÍK, R.: Jana Želibská. Posledné kŕmenie a iné…[Kat. výst.] Galéria Arpex, Bratislava 1992.
