Vlastniť médiá s klesajúcimi ziskami nie je z obchodného hľadiska veľmi výhodné. Lenže dôležitejšie médiá sú aj pri stratách užitočným prostriedkom pre tých, ktorí cez ne sledujú svoje politické záujmy alebo prostredníctvom politicky spriaznených ľudí svoje väčšie biznis záujmy.
„Čoraz väčšia koncentrácia médií v úzkej skupine vlastníkov a klesajúce zisky sú živnou pôdou pre investorov, ktorí sledujú politické ciele,“ konštatujú autori článku v Neue Zürcher Zeitung. Článok vyšiel s podporou European Journalism Observatory, siete mediálnych výskumných inštitútov so sídlom v Lugane.
Téma sa stala zvlášť aktuálnou po tom, ako Jeff Bezos, zakladateľ spoločnosti Amazon, ktorá prevádzkuje jeden z najväčších a najstarších internetových obchodov, skúpil noviny Washington Post. Podobne ako táto zmena, aj zmena vlastníka Boston Globe vyvolala veľké diskusie.
Kanadský mediálny expert David Tarras mediálneho baróna definuje ako človeka, ktorý seba samého vidí čiastočne ako obchodníka, čiastočne ako žurnalistu a čiastočne ako politika. Mediálni baróni skupujú noviny a televízie preto, lebo sa cítia ako politickí bojovníci alebo sledujú omnoho väčší biznis, než aký im generujú samotné médiá.
V Spojených štátoch zaznievajú hlasy, že vo všeobecnosti vstup miliardárskych investorov médiám škodí, pretože finančne silní vlastníci sú ochotní pripustiť aj straty v nádeji, že vplyvom médií uskutočnia svoje politické alebo obchodné ciele či ambície. Autori článku neprognostikujú, aký bude vývoj v dôsledku vlastníckych zmien v Spojených štátoch. Považujú však za veľmi vážny signál, že v Európe je takýto vývoj zjavný a že médiá tu čoraz viac podliehajú záujmom politických a obchodných kruhov.
V niektorých krajinách ako napríklad Taliansko, Francúzsko či Veľká Británia sú magnáti už desaťročia súčasťou mediálneho systému. Učebnicovým príkladom je Berlusconiho prepojenie médií a politiky. Avšak aj Carlo De Benedetti, vlastník novín La Repubblica a L’Espresso sleduje predovšetkým svoje politické záujmy. Známy je aj politický vplyv Ruperta Murdocha vo Veľkej Británii. V Nemecku majú Bertelsmann a Axel Springer silný vplyv na politiku, i keď nie tak bezprostredne, ako je to v predchádzajúcich prípadoch.
Článok ďalej konštatuje, že v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy proces centralizácie médií prebehol pomerne rýchlo. Mediálny baróni či magnáti sú tu novým fenoménom, a pomerne rýchlo sa stali vplyvnou súčasťou politického zákulisia. Pre strednú a východnú Európu všeobecne platí, že dôležité printové a elektronické médiá hrajú za niektoré politické zoskupenia, záujmové skupiny alebo biznis zoskupenia, respektíve sú pod ich silným vplyvom.
V Európe sú dnes tri skupiny mediálnych barónov: skrytí, viditeľní a aktívni a napokon potenciálni. „Skrytí“ — to sú vlastníci najmä na západnom Balkáne, ktorí sú skrytí za rôznymi spoločnosťami založenými v zahraničí. Iná je situácia v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy — tu sú vlastníci viditeľní a koncentrácia médií v rukách úzkej skupiny ľudí je tu silná a zjavná. „Potenciálni“ sú najmä v západnej časti Európy a v Poľsku — sú to podnikatelia, o ktorých je známe, že vo svojich krajinách ovládajú mediálne prostredie, ale zatiaľ neprejavili väčšie politické záujmy, ambície či ciele, samozrejme okrem tých prípadov, ktoré boli vyššie uvedené. Nemecko a Švajčiarsko sú príkladmi krajín, kde klesajúce zisky médií sú dobrou príležitosťou pre čakajúcich magnátov či potenciálnych mediálnych barónov, aby ich skúpili a realizovali cez ne svoje ciele.
Ako sa mediálni baróni správajú, závisí od viacerých faktorov: od politickej kultúry v danej krajine, od veľkosti mediálneho trhu a jeho vlastností, od prílivu a odlivu zahraničného kapitálu atď. Vo viacerých krajinách Európy však bezpochyby „zvýšenie koncentrácie médií a klesajúca ziskovosť mediálneho sektora pripravujú pôdu pre investorov s politickými záujmami,“ konštatujú autori článku.
Článok bol publikovaný v internetovom magazine – www.globalmagazin.sk
