Meno dizajnéra Michala Staška sa skloňuje vo viacerých významoch. Nájdete ho v spoločnosti palety, červenej bodky, či krištáľového krídla. Poriadok „vo veci“ nám však najlepšie nastolí, len on sám. V nasledujúcom rozhovore nám vďačne vyzradil podrobnosti o počiatkoch svojej dráhy, o tom, aký má človek pocit zo zaslúženého ocenenia, ale i o výsledkoch spolupráce s tými najmladšími z nás.
Prečo ste sa rozhodli venovať práve dizajnu? Majstrovali ste si doma „na kolene“ od útleho detstva alebo Vás to lákalo, vydať sa i iným smerom?
Áno, úplne presne. Od útleho detstva som všetko rozoberal a chcel som vedieť ako je to zložené a vyrobené. Teraz robím to isté, len presne opačne − skladám svoje návrhy dohromady.
Špecializujete sa primárne na produktový dizajn. Je to z dôvodu, prepojenia estetiky a užitočnosti? Má človek „lepší pocit“ ako pri tvorbe umenia bez praktickej funkcie?
Umenie je veľmi subjektívne, ale dizajn je racionálny, a tým objektívnejší.

V roku 2013 ste získali v prestížnej dizajnérskej súťaži RedDot Design Award 2013. Ako vznikol nápad na skladaciu textilnú hračku 3K Tuli? Pracovali ste na určitom zadaní alebo Vás „kopla resp. pobozkala Múza“?
Zadanie na túto variabilnú hračku vzniklo spontánne a v očakávaní narodenia dcéry. Tak som jej chcel pripraviť originálnu hračku. Keď viete, pre koho sa navrhuje, vtedy je to najlepšie:-)
A následne prišla i nominácia v ankete Krištáľové krídlo. Čo to pre Vás znamenalo?
Krištáľové krídlo je pre mňa veľmi príjemné prekvapenie, ale hlavne ocenenie a povzbudenie pre slovenský dizajn, o ktorom sa, žiaľ, stále málo hovorí a píše.


Viem, že ste spolupracovali na realizácii kaviarne a vinárne PALETA. Aký je rozdiel medzi „drobnou“ prácou a veľkými projektmi, čomu dávate prednosť? Predsa len pri návrhoch interiérov pre verejné priestranstvá je potrebné rešpektovať i predstavy investora, potenciálnych návštevníkov, brať ohľad na „zasadenie“ do priestoru. Človek má asi trošku zviazané ruky…
Mám rád rôzne zadania investorov, či navrhujem drobný nábytok, alebo veľkú kaviareň. Snažím sa klienta jemne otestovať a zistiť, čo vlastne očakáva. Rešpektujem predstavy investorov, ale hlavne ich chcem usmerniť a naladiť na novú ideu daného konceptu. A čo sa týka tých zviazaných rúk − obmedzenia sú vždy na niečo dobré. Umožňujú hľadanie toho najlepšieho riešenia.
Prednedávnom prebiehal v Piešťanoch kreatívny workshop pre deti. Ako to celé prebiehalo? Aké sú dnešné deti po výtvarnej stránke? Sú prístupné spolupracovať alebo si najradšej tvoria podľa seba?
Takýto worshop bol pre mňa prvý a dúfam, že nie posledný, bolo to veľmi príjemné 🙂
Deti sú vnímavé, aj keď to občas tak nevyzerá. Dosť rýchlo pochopili , čo sa od nich očakáva, a že kreativite sa medze nekladú. Bolo zaujímavé pozorovať rozdielne prístupy a reakcie na tému, ktorú som pre nich vymyslel…

K čomu ste, spolu s deťmi, na „zasadnutí“ dospeli? Akej farby sú Piešťany? 🙂
K čomu deti dospeli? Snažil som sa, aby deti pospájali farby Piešťan do súvislostí s obľúbenými symbolmi tohto mesta. Tým mali jasnejšiu predstavu, čo budú tvoriť. Ukázalo sa, že im stačilo len naznačiť a ostatné už išlo samo.

Deti sú po každej stránke veľmi podnetnými bytosťami. Čo ďalšie alebo kto ďalší, je pre Vás nositeľom potrebnej dávky inšpirácie ?
Inšpirácia prichádza z každej strany. Od každého, kto sa do procesu tvorby alebo vývoja zapojí. Dizajn nie je sólo disciplína, je to hlavne tímová práca pre konkrétnu cieľovú skupinu.
Zhovárala sa
Lucia Juríková
Michal Staško má novú skupinu priaznivcov na facebooku, vďaka ktorej vám neunikne žiadna novinka z jeho tvorby – môžete ju nájsť > TU
KTO JE Michal Staško?

www.stasko.sk
– rozhovor vznikol v septembri 2014




