The Chopin Project je dômyselne namiešaná alchýmia – využitie súčasných postupov hudby s pôvodným dielom romantického velikána.
Vzhľadom na to, že v našej redakcii máme veľkú slabosť na Chopinovu tvorbu ako takú, pozreli sme sa na album z vydavateľstva Universal Music detailne, kriticky, ba priam nemilosrdne.
Výsledok nie je taký bolestivý, ako by sa mohlo zdať, naopak. Dokonca si trúfame povedať, že nebohý Fryderyk Chopin môže v pokoji odpočívať na rozdiel od Bacha, Vivaldiho či iných velikánov európskej hudby, ktorých sa rôzne telesá rozhodli spopularizovať hlavne tým, že ich diela „sprznili“ bohatým a hlučným bicím aparátom a elektronikou.
Chopinovo klavírne dielo však vzal do rúk islandský skladateľ Ólafur Arnalds spoločne s nemecko-japonskou klaviristkou Alice Sarou Ott. Pre Arnaldsa bola táto mladučká talentovaná interpretka „dokonalou partnerkou“ pri tvorbe tohto projektu, ako sa môžeme dočítať v buklete albumu.
Čo je však omnoho zaujímavejšie, je fakt, ako sa Ólafur Arnalds k Chopinovi vôbec dostal. Bývalý metalista, ktorý kedysi búšil do bicích nástrojov, mal to šťastie, že pravidelne navštevoval babičku, ktorá veru metal ani punk nemala príliš v obľube. Ako sám vraví, z úcty k babke, ktorá ho doslova nútila počúvať Chopina (čo muselo byť pre mladého chalana hotové peklo), poctivo počúval a postupne v ňom zrela láska k tejto hudbe.
Zlomový moment, kedy sa Arnalds rozhodol venovať vážnej hudbe, bol, keď sa naposledy lúčil so svojou umierajúcou babičkou a znela Chopinova sonáta. A hoci počas štúdia kompozície sa stretol s rôznymi kompozičnými postupmi, najmä experimentálnymi, „predral“ sa detailne celými dejinami hudby, pôvodom poľský skladateľ, ktorého klavírne skladby sú neporovnateľné so žiadnym iným romantickým skladateľom, mu doslova utkveli v srdci.
To bola hlavná motivácia prečo stvoriť tento projekt – nájsť novú cestu, ako Chopinovu tvorbu interpretovať, zachovať jej hĺbku aj prapodstatu a pritom jej dať súčasnú tvár. Spraviť z vážnej hudby súčasnú je vždy obrovský risk, ale islandskému skladateľovi sa to podarilo bez toho, aby narušil integritu Chopinovho diela a zároveň ho inovoval s vkusom.
V prvom rade dvojica ozvláštnila zvuk tým, že hľadala historický klavír, aby sa priblížila k autentickosti zvuku. V štúdiu pridali svoje aj zvukári – echo, ktoré starému nástroju pridali, znie priam snivo, z iného, bájneho romantického sveta. Historický klavír má úplne iný zvuk aj mechaniku pedálov, ktorá ozvláštňuje skladby a vytvára fúziu 19. storočia a dnešnej doby.
Vlastným dielom do pôvodných kompozícií prispel Arnalds sláčikmi, ktoré používa ako sprievod ku klavíru. Napriek tomu je citeľné, že k Chopinovmu dielu pristupuje s rešpektom a nechce doňho zasahovať viac ako je nevyhnutné. Napríklad z 21 Nokturn, ktoré Chopin komponoval v rokoch 1830 až 1846 a podľa kritikov dosiahol práve nimi svoj kompozičný vrchol, si vybrala dvojica zádumčivé g mol. Vďaka interpretácii sa dostanete do tejto doby. Okrem klavíru totiž počujete v pozadí rôzne zvuky z exteriéru, ktoré dávajú „nočnej hudbe“ úplne iný rozmer.
Jedným z najsladších bonbónikov albumu je nepochybne skladba Reminiscence, ktorá je natoľko clivá, zádumčivá, trúchlivá, až máte pri nej chuť umrieť. Áno, aj to bol Chopin a pri tejto skladbe, ktorá pozostáva z citácií jeho skladieb kombinovaných opäť so slákmi, akoby islandský skladateľ tohto velikána reinkarnoval do 21. storočia. Nevzlykajte, ozajstný smútok ešte len príde.
[youtube height=“HEIGHT“ width=“WIDTH“]https://www.youtube.com/watch?v=hffMLTmRe9A[/youtube]
Skladba Eyes Shut začína trúchlivými motívmi sláčikovej sekcie, ktoré priam evokujú smrť. Keď introdukcia graduje, vymení ju plačlivý klavír. Inšpirácia Chopinovým Nokturnom c mol priam núti poslucháča ľahnúť si do absolútnej tmy, nasadiť si túto hudbu na slúchadlá a ponoriť sa do nej tak, aby pocítil jej krehkosť, silu a zároveň neuveriteľnú blízkosť začiatku konca.
Chopinovo zúfalstvo, jeho krehká duša, chatrné zdravie – celá jeho citlivá bytosť je zosobnená v jeho tvorbe. Rovnako intenzívne osobná je tvorba The Chopin Project, ktorá pridáva dielu tohto velikána ešte viac poézie a smútku.
Mnohí tvrdia, že európska hudba sa už vyčerpala s nápadmi a niet už viac kompozičných techník, ako priniesť niečo nové. Neverte im. Tvrdia to stáročia a vždy sa nájde nový nápad, ako posunúť zažité hranice ďalej. Napríklad aj vzkriesením Chopina.
George Sandová
Sledujte nás aj na Facebooku
