Mladá filmárka Radka Šišuláková na tri dni vymenila svoj život za život ženy bez domova. Dostala fiktívnu identitu mladej ženy, ktorá práve opustila detský domov, za pár týždňov minula našetrené peniaze, nepodarilo sa jej nájsť si prácu a skončila na ulici. Život na ulici a snahu o vyriešenie svojej situácie zachytila v krátkom dokumentárnom filme.
Príbeh je inšpirovaný skutočnými príbehmi stoviek ľudí, s ktorými pracuje OZ Vagus. Radka Šišuláková strávila tri dni na ulici, aby poukázala na to, ako môže včasná pomoc zabrániť prehlbovaniu krízy a tomu, aby človek v ťažkej situácii prišiel o strechu nad hlavou.
Radkin fiktívny príbeh je realitou stoviek ľudí
Dokumentaristka Radka Šišuláková podstúpila v decemberi sociálny experiment, v ktorom sa ako mladá žena ocitla bez domova. Jej fiktívna postava práve opustila detský domov. S hotovosťou pár stoviek eur odišla bývať k priateľovi, ktorý ju ale po pár mesiacoch vyhodil z domu.
Nemá prácu, zázemie ani žiadne rodinné väzby. Ocitá sa na ulici a po pár dňoch prichádza najesť do denného centra Domec. K dispozícii má len 2 eurá na deň, čo zodpovedá dávke v hmotnej núdzi.
Ako každá nová návštevníčka či návštevník Domca ešte v ten deň absolvuje sociálne poradenstvo. Na ňom pracovníčka centra zisťuje Radkinu situáciu a smeruje ju ďalej v službách Vagusu
V ďalšie dni Radka absolvuje upratovanie na Račianskom mýte v rámci projektu pracovnej rehabilitácie a navštívi aj Integračné centrum v Novej Cvernovke, kde sa so sociálnou poradkyňou snažia nájsť jej prácu.
Pomedzi to sa snaží zvládnuť pobyt na ulici v nízkych teplotách, hľadá si miesto na prespatie a bojuje so zimou aj s hladom. Celú túto skúsenosť priebežne zaznamenávala aj na kameru, z čoho vznikol krátky dokumentárny film:
Prečo ľudia končia na ulici
Podľa odborných odhadov organizácií až tretina ľudí bez domova sú odchovanci z detských domovov. Ďalej ide o týrané ženy, ktoré vystúpili z patologického vzťahu, ťažko zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí sa nedokážu zamestnať, ľudí po ťažkej životnej udalosti, ktorú nevedia sami prekonať a ľudí so závislosťou.
„U ľudí, s ktorými pracujeme, vnímame absenciu finančnej gramotnosti. Spoločným menovateľom sú tiež nulové alebo veľmi narušené rodinné väzby. V krízovom období života preto nastane taká súhra okolností, ktorá človeka dovedie až na ulicu alebo do zariadenia pre ľudí bez domova,” vysvetľuje Alexandra Kárová, riaditeľka OZ Vagus.
Dôležité je zachytiť človeka včas
OZ Vagus sa nevenuje iba pomoci ľuďom bez domova. Pomáha aj bezdomovectvu predchádzať. Prevádzkuje linku pomoci, na ktorú môžu ľudia v ťažkej životnej situácii zavolať a s pomocou sociálnych pracovníčok a pracovníkov naštartovať riešenie ich problémov.
Organizácia má k dispozícii aj krízový byt pre ľudí, ktorí na krátke obdobie potrebujú bezpečné útočisko, aby zvládli prekonať krízu a opäť sa postaviť na vlastné nohy.
Ľudí, ktorým hrozí strata bývania alebo sú na ulici iba krátko, sa snažia v OZ Vagus identifikovať pri práci v teréne, v dennom centre Domec, či spoluprácou so sociálnymi oddeleniami mestských častí a inými organizáciami.
Štát pritom disponuje údajmi, ktoré vedia napovedať, že človek je ohrozený stratou bývania. Je to napríklad neschopnosť platiť zdravotné poistenie, či účty za energie. „Napríklad v severských krajinách, kde sa podarilo bezdomovectvo takmer úplne ukončiť je bežné, že ak človek neplatí elektrinu, skontaktuje ho sociálny pracovník, ktorý zisťuje dôvody a v prípade potreby mu ponúkne odbornú pomoc,” dodáva A. Kárová.
Dokumentaristka za 3 dni na ulici ukázala, aké ťažké je zvládnuť ťažkú životnú situáciu, keď človek nemá pokryté základné životné potreby. OZ Vagus pomáha bezdomovectvu predchádzať aj vďaka finančnej podpore na www.zima.vagus.sk.
(ts)
