15.8 C
Bratislava
streda, 6. júla 2022

Vajnorské ľadové medvede oslávili Vianoce kúpaním v ľade

Najčítanejšie

Jedným z členov skupiny je vajnorák Juraj Ondruška, ktorý sa nám zdôveril čo ho viedlo k otužovaniu. „Ja som začal niekedy v októbri v roku 2010. Voda bola ešte relatívne teplá, kamarát Milan Turenič ma nahováral na „celoročné plávanie“, nech už ten Vajnorský „Bager“ využijeme celý rok na plno,“ zdôveril sa o svojich začiatkoch pre Bratislavský večerník.

Z brehu jazera ho v piatok 24. decembra pozorovala i jeho dcéra, ktorú tiež vedie postupne k tomuto koníčku a má radosť z toho, že ju to baví. „Na plavárni zvykne behať sama do ochladzovacieho bazéna a nevie s tým prestať. Má z toho veľkú srandu,“ zdôveril sa a doplnil: „S Vajnorskými ľadovými medveďmi sa snažím na Vianoce vždy stretnúť, je to príjemná tradícia a zážitok. Dokonca po niektoré roky sme chodili aj na Draždiak so Slovenskými Ľadovými Medveďmi.“

Vajnoráci si potrpia na súkromie, preto Vajnorské ľadové medvede nemajú webovú stránku a ani skupinu na sociálnej sieti. Dopátrať sa tak k informáciám o nich je ťažšie. Väčšina z nich ani nevyhľadáva hromadné podujatia.

Juraj Ondruška si už ani nespomína odkedy je členom Vajnorskych ľadových medveďov, individuálne začal plávať v ľadovej vode v roku 2010. „Myslím, že niekedy v tom čase som sa občas pripojil k skupine Juraja Zemana z Vajnor, ktorí chodili otužovať vždy v sobotu o 15 hodine na malý Bager. V tom čase sa otužovaniu venoval aj operný spevák Martin Babjak, ktorý žije vo Vajnoroch a je mojim vzorom,“ doplnil pre Bratislavský večerník Juraj Ondruška, člen Vajnorských ľadových medveďov a predseda VSV-Vinohradníckeho spolku Vajnory.

Kedy ste začali otužovať a čo vás k tomu viedlo?

Juraj Ondruška: Od detstva som sa studenej vode nevyhýbal. Otec ma k tomu viedol, keď ma v troch rokoch naučil plávať tak, že som preplával Zlaté Piesky. Keď sme chodili na plaváreň, často ma pred vstupom do bazénu sprchoval studenou vodou, aby sa mi tá v bazéne „Centrál“ (dnes už nákupné centrum) zdala teplejšia.

Ako dieťa a dorastenec som chodil na džudo neskôr na karate, kde som sa po tréningu občas osprchoval studenou vodou. Vydržalo mi to až doteraz, keď po hádzanárskom tréningu či zápase nik nechce ísť po mne, lebo končím studenou vodou 😊. Spomínam to preto, lebo mi to pomohlo začať otužovať relatívne zrýchlenou formou. Veril som svojmu telu, že je pripravené a už prvú sezónu som vydržal v ľade 18 minút. Inak na to treba ísť pomalšie a predtým sa poradiť s lekárom.

zdroj: archív J.O.

Aký vplyv má otužovanie na ľudský organizmus?

Teória je široká. Mne to určite zlepšilo výrazne odolnosť voči chladu a pomohlo ľahšie prekonať niektoré ochorenia. Spoznal som sám seba. Nikdy by som neveril čo dokáže ľudské telo a koľko toho vydrží aj v prípade, že netrénuje.

Základ je absolútne vyváženie mysle. Ak má aj človek bez tréningu určité nastavenie hlavy je na základe mentálnej prípravy, schopný plávať a vydržať v ľadovej vode minimálne 10 minút, bez toho aby jeho telo skolabovalo.

Samozrejme to neodporúčam a môže sa to prejaviť negatívne. Pri otužovaní sa mozog absolútne koncentruje čo má blahodarné účinky z hľadiska integrity človeka, odbúrava to stres a prinúti hlavu prepnúť na iný režim ako je zvyknutá.

Každý už asi počul, že sa pri tom vylučujú endorfíny čo spôsobuje určitý subjektívny pocit šťastia. Telo spaľuje extrémne množstvo energie, stáva sa odolnejším….

Čo poradíte ľudom ktorý chcú začať otužovať?

Keď som ja začínal, bál som že v prvých týždňoch ochoriem, keď si „naložím“ príliš. To by znamenalo asi koniec sezóny ak nie niečo horšie… Začiatok treba prispôsobiť zdravotnému stavu a vašej forme. Vždy je to riziko, keďže telo otužilca sa intenzívne prvé tri roky prispôsobuje, až dosiahne stálejší efekt odolnosti voči chladu.

Takže na začiatku je vždy riziko, že to niekomu „nesadne“ a musí s tým skončiť, alebo zmeniť režim. Ako som už hovoril, ja som telo testoval relatívne progresívne. V októbri 2010 som začal plávať. Voda mala okolo 15 °C a chodil som do nej na 15 min 2x do týždňa. Maximálne sa odporúča 3x do týždňa.

Na začiatku je obzvlášť dôležitá pravidelnosť preto nehladiac na počasie som to vydržal v tomto režime, až do nového roku. Čas pobytu vo vode 15 min som sa snažil dodržať aj keď teplota vody do Januára 2011 klesla na hodnoty blízke 2°C. 15 min v takejto vode je už extrém…. a treba si vysekať dieru. 😊

V ďalších sezónach som skúšal aj viac. Vám odporúčam pravidelnosť a začať hneď ako voda v jazerách klesne pod 18°C, vtedy je skutočne príjemné ísť si zaplávať. Dĺžka pobytu vo vode je individuálna a treba si ju stanoviť.

zdroj: archív J.O.

Z fyziologického hľadiska, sa dosahuje maximálny efekt otužovania keď telo dosiahne prvý stupeň podchladenia, to je zároveň limit, kedy treba skončiť a zohriať sa najlepšie pohybom. Prvý stupeň podchladenia sa prejavuje, ak sa začnete triasť vo vode už po aklimatizačnej fáze.

Vo vode 18°C by ste tento stav asi ani nedosiahli, v teplote nižšej sa pláva LA Manche. Takže kým voda nemá pod 15°C ani to nie je otužovanie, ale len „príprava“.

Ak má voda menej ako 12°C už to začína byť zaujímavé. Napr. ak má voda okolo 6°C tzv. kritické sú prvé 3 minúty, kedy sa telo aklimatizuje.

Ako ste sa cítili teraz na Vianoce v mrazivej vode?

Túto sezónu som dosť zanedbával tréningy, tak som sa bál, že to bude ťažšie. Dokonca som asi pred dvoma mesiacmi prekonal COVID, ľahký priebeh, 3 dni teplota do 38°C. No dnes sa mi potvrdilo, že telo otužilca si „pamätá“.

Bol to príjemný zážitok. Neboli sme dlho, cca 8 min. Keď má človek ešte ďalšie aktivity nie je dobré to preháňať. Teória hovorí, že po otužovaní by už mal byť len kľudový režim najlepšie spánok. To si na Vianoce nemôže nikto dovoliť 😊.

Dnes mala voda príjemné 2°C, ľad mal asi 3 cm a dal sa pohodlne lámať 😊. V roku 2012 sme začali chodievať aj na hromadné podujatia organizované Slovenskými Ľadovými Medveďmi. Plávali sme Dunaj od Štúra k Štefánikovi, boli sme v Nitre, preplávali z Moravy do Dunaja… Najstudenšiu vodu som zažil práve keď sme plávali sútok Moravy a Dunaja. Voda mala 0,17°C a boli sme tam 12 min. Dnes plávam už viac menej len v rámci udržiavania „formy“.

Koľko členov ma zoskupenie Vajnorských ľadových medveďov?

Chodí sa otužovať okolo 20 ľudí a stále pribúdajú, ako som spomínal najznámejším otužilcom vo Vajnoroch je Martin Babjak. Dnes už nie je veľmi aktívny v tejto oblasti, ale veľa ľudí motivoval. Mne osobne to chýba, keď sme si vždy spoločne zaspievali hymnu ľadových medveďov:

zdroj: archív J.O.
zdroj: archív J.O.
zdroj: archív J.O.
zdroj: archív J.O.
zdroj: archív J.O.
Marián Luhahttp://www.racianskyvecernik.sk
Som šéfredaktorom portálov Bratislavský Večerník, Račiansky Večerník a Novomestský Večerník. Študoval som na masmediálnych fakultách na univerzitách na Slovensku a v Českej republike. V minulosti som pôsobil vo viacerých printových a elektronických médiách. V súčasnosti okrem portálov Bratislavskyvecernik.sk a Racianskyvecernik.sk vediem aj portály Mediahub.sk a Retazce.sk a schránkové noviny Račiansky Večerník a Novomestský Večerník. Žijem v bratislavskej mestskej časti Rača. Pracujem ako dobrovoľník a pomáham Račanom. 👍🍀😉 Svoje tipy na články mi môžete zasielať na e-mail: marian@luha.sk, alebo telefonicky, sms na 0950 355 504. Články o Rači nájdete > TU

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne