Na Slovensku sme vlani spotrebovali vyše 160 mil. balení liekov a na jedného obyvateľa tak pripadalo 30 balení liečiv v hodnote vyššej ako 400 eur. Nie všetky lieky aj reálne spotrebujeme a tak z nich vzniká odpad – dokonca aj nebezpečný. Vedia Slováci čo s takýmto odpadom robiť?
V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko liekov si z lekární odnášame domov, ako nimi plytváme, čo máme s nespotrebovanými liekmi robiť, ale aj na to, ako prebieha likvidácia takéhoto odpadu.
V analýze sa dozviete:
• Aká je na Slovensku spotreba liekov?
• Prečo liekmi plytváme a vieme ako naložiť s nespotrebovanými liekmi?
• Ako prebieha zber a likvidácia odpadu z liekov?
Na Slováka ročne pripadá 30 balení liekov v hodnote vyššej ako 400 eur
V roku 2023 si Slováci a Slovenky z lekární „odniesli“ 161 mil. balení liekov v hodnote 2,2 mld. eur. V prepočte na 1 obyvateľa tak išlo o cca 30 balení liekov v hodnote vyššej ako 400 eur. Spotreba liekov (z pohľadu počtu balení) v roku 2023 medziročne klesla o – 1,6 %. Zotrvala tak na úrovni dlhodobého priemeru (za posledných 10 rokov) na úrovni 161 mil. balení ročne. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR).
O aké lieky najčastejšie ide?
V roku 2023 predstavovala spotreba liekov v SR 161 mil. balení. Najväčší podiel vydaných liekov tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia (58,3 %) a voľnopredajné lieky (27,1 %). Nasledovali lieky vydané na recept, ktoré si však pacienti hradili v plnej výške (8,9 %) a lieky vydané pre nemocnice a neštátne ambulabncie (5,7 %).
Najviac predpisovanými liekmi boli lieky na kardiovaskulárny systém a nervový systém. Najčastejšie kupovanými voľnopredajnými liekmi boli lieky na ochorenia respiračného systému, tráviaceho traktu a metabolizmu a nervového systému.
Zdroj: NCZI
Liekmi plytváme a nevieme čo s nimi
Nie všetky lieky, ktoré si z lekární domov prinesieme, aj reálne spotrebujeme. Nepoužité lieky sa tak stávajú odpadom, dokonca aj nebezpečným. Plytvaniu či nakladaniu s farmaceutickým odpadom sa venuje aj štúdia OECD (Management of Pharmaceutical Household Waste: Limiting Environmental Impacts of Unused or Expired medicine).
Medzi najčastejšie dôvody plytvania liekmi patria podľa štúdie nielen zmena liečby, nedodržiavanie stanovenej liečby či rýchlejšie ako predpokladané zotavenie z ochorenia, ale i preventívne zásobovanie domácností voľnopredajnými liekmi, ktorých exspirácia vyprší pred ich úplným spotrebovaním.
Štúdia OECD zároveň upozorňuje, že nesprávne nakladanie s takýmto odpadom, v domácnostiach, predstavuje pomerne významnú environmentálnu záťaž. Spotrebitelia by rozhodne nemali nepoužité alebo exspirované liečivá likvidovať cez umývadlá či toalety.
Vo všeobecnosti sa neodporúča ani ich vyhadzovanie do čiernych nádob určených na zmiešaný komunálny odpad a to hlavne vtedy, ak ich obsah končí na neekologických skládkach.
Avšak v niektorých vyspelých ekonomikách (ako je napr. Nemecko), v ktorých sa drvivá väčšina zmiešaného komunálneho odpadu energeticky zhodnocuje, je práve premena na elektrinu alebo teplo jedným z odporúčaných spôsobov likvidácie.
Najpreferovanejšou možnosťou vo svete je však zber nepoužitých liekov prostredníctvom lekární a následné zneškodnenie v špecializovaných spaľovniach.
Aká je situácia v slovenských lekárňach? Niektoré hlásia až tony vyzbieraných nespotrebovaných liekov
Čo to ten odpad z liekov vlastne je?
Podľa slovenského katalógu odpadov sa odpad z liekov nespotrebovaných fyzickými osobami zaraďuje buď medzi cytotoxické a cytostatické liečivá (kat. č. 20 01 31) alebo do liečiv iných ako uvedených v položke 20 01 31 (kat. č. 20 01 32).
V prípade prvej kategórie (20 01 31) ide o nebezpečný odpad a patria do nej všetky lieky, vrátane liekov s obsahom omamných a psychtropných látok (OPL) a prekurzorov a taktiež vrátane liekov s cytostatickým a cytotoxickým účinkom.
Do tejto skupiny patria aj systémy na podávanie liečiv a to vtedy, ak tvoria s liečivom jeden výrobok a nie sú určené na opätovné použitie (napr. náplasti s liečivom či naplnené striekačky).
Medzi nebezpečný odpad nepatrí odpad z výživových doplnkov (ako napr. vitamínov a iných doplnkov stravy), z kozmetických prípravkov, zo zdravotníckych pomôcok, z homeopatických liekov a z liečivých rastlín.
Zdroj: ŠÚKL
V roku 2022 sa na Slovensku v lekárňach vyzbieralo 57,7 ton nebezpečného odpadu z liekov (t. j. kat. 20 01 31). Predpokladáme, že na Slovensku sa vytvorilo väčšie množstvo odpadu z nespotrebovaných liekov, avšak určitá časť z nich sa do štatistík nedostala, nakoľko skončila v kanalizácii či v zmesovom komunálnom odpade.
Takmer tri štvrtiny z evidovaného nebezpečného odpadu (z liekov) boli zneškodnené spaľovaním v špecializovaných spaľovniach. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov ŠÚ SR.
Na Slovensku sme mali viac ako rok, cca od marca 2023 do apríla 2024, špecifickú situáciu. Počas tohto obdobia sa zvoz nepoužitých liečiv nerealizoval a lekárnici hlásili alarmujúci stav lekární, v ktorých sa hromadili lieky nespotrebované obyvateľstvom. Táto situácia nastala kvôli vypovedaniu zmluvy zo strany spoločnosti Modrá planéta, s.r.o., ktorá zabezpečovala zvoz pre Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) približne 15 rokov.
Nasledovalo verejné obstarávanie, ktorého víťazom sa stala spoločnosť DETOX, s.r.o. Táto firma má zabezpečiť zber liekov, nespotrebovaných fyzickými osobami zhromaždenými vo verejných lekárňach na území Slovenska, a rovnako má zabezpečiť zneškodnenie liekového odpadu v spaľovni. Spoločnosť zahájila zber v polovici apríla 2024, pričom začala zvozom z tých lekární, v ktorých bola situácia najkritickejšia, t.j. v ktorých bolo nahromadených najviac nepoužitých liečiv.
Podľa údajov ŠÚKL bolo vo februári 2024 (teda po takmer ročnej pauze a ešte pred zahájením zberu spoločnosťou DETOX) nahromadených v lekárňach na Slovensku dovedna 310,4 ton nespotrebovaných liekov. Najviac takéhoto odpadu pripadalo na lekárne v Bratislavskom kraji s podielom až 23 %.
Nasledovali regióny východného Slovenska – Prešovský a Košický kraj s podielmi 15 % a 13 %. Kým v niektorých slovenských lekárňach nastal kritický stav a nahromadilo sa v nich až niekoľko ton nespotrebovaných liečiv, tak v iných lekárňach išlo iba o zopár kilogramov nevyužitých liekov. Na jednu lekáreň tak pripadalo v priemere 150 až 160 kg nespotrebovaných liečiv.
Ako môžu občania prispieť k efektívnemu zberu a likvidácii nespotrebovaných liekov?
Veľká časť nespotrebovaných liekov nie je likvidovaná správne a končí v toalete alebo v zmesovom komunálnom odpade. Pritom triedením takéhoto odpadu z liekov môžeme skvalitniť a zvýšiť aj celkové triedenie v krajine. Rovnako ako pri iných druhoch odpadov, tak aj pri zbere a likvidácii nespotrebovaných liekov platia určité pravidlá. O to viac, že ide o nebezpečný druh odpadu.
Ako môžu občania prispieť k čo najefektívnejšiemu zberu a likvidácii takéhoto odpadu? V prvom rade zbytočne liekmi neplytvať. Ak už ale odpad z liečiv vznikne, odporúča sa riadiť týmito 5 pravidlami:
• Nespotrebované lieky nevyhadzujte do komunálneho odpadu a ani ich nesplachujte do toalety. Ide o odpad, ktorý môže znečistiť životné prostredie a ohroziť zdravie ľudí. Ich likvidáciu zabezpečuje ŠUKL prostredníctvom na to určených zariadení a z prostriedkov štátneho rozpočtu.
• Nespotrebované lieky odovzdajte do lekárne iba vo vnútornom obale (blister, sklenená alebo plastová nádoba, hliníková tuba). Použité striekačky, ktoré tvoria s ihlou jeden celok, sa zbierajú zvlášť do plastových fliaš.
• Vonkajší obal lieku a príbalová informácia pre pacienta z nespotrebovaných liekov patria do bežného komunálneho odpadu, resp. papierového odpadu.
• Medzi odpad zbieraný v lekárňach nepatrí odpad z výživových doplnkov (vitamíny a iné doplnky stravy), z kozmetických prípravkov, zo zdravotníckych pomôcok, z homeopatických liekov, ale ani ortuťové teplomery.
• Právnické a fyzické osoby (podnikatelia) si zabezpečujú likvidáciu svojich nespotrebovaných liekov sami na vlastné náklady (cez spoločnosti, ktoré majú povolenie na prepravu a likvidáciu daného nebezpečného odpadu).
Zdroj: ŠÚKL
Odpad z liekov sa na Slovensku spaľuje len v špeciálnych zariadeniach. Máme dostatočné kapacity?
Verejné lekárne musia mať vyhradený priestor pre dočasné zhromažďovanie liekov nespotrebovaných fyzickými osobami. Základným obalom pre tento odpad sú priesvitné polyetylénové hrubé vrecia, ktoré sú určené ŠÚKL.
Zvoz z lekární dvakrát ročne (na jar a na jeseň) a likvidáciu uskutočňuje od apríla 2024 už spomínaná spoločnosť DETOX. Vyzbieraný odpad z liekov je následne zlikvidovaný v špeciálnych spaľovniach na nebezpečný odpad.
Na Slovensku sa vo všeobecnosti do skupiny nebezpečných odpadov zaradzujú okrem liekov s cytostatickým a cytotoxickým účinkom (protirakovinové lieky) a liekov s obsahom OPL a prekurzorov aj všetky ostatné lieky uvedené v zozname kategorizovaných liekov, ktorý na mesačnej báze aktualizuje Ministersto zdravotníctva SR.
Väčšia časť z nich však nemusí byť nebezpečná. Táto historicky zavedená kategorizácia mala v minulosti za cieľ obmedziť ich likvidáciu na skládkach komunálneho odpadu. Do kategórie ostatný (teda nie nebezpečný) odpad sa v zmysle slovenskej legislatívy môžu v súčasnosti zaradzovať len liečivá ako výživové doplnky, kozmetické prípravky alebo homeopatiká a liečivá z rastlín.
Ako funguje likvidácia odpadu z liekov v Európe a aké sú možnosti na Slovensku?
Komentár Jána Chovanca, generálneho riaditeľa Zväzu odpadového priemyslu (ZOP)
Prax s likvidáciou nespotrebovaných liekov nie je v Európe jednotná a štáty nemajú pri otázke kategorizácie a likvidácie liekov spoločný prístup.
Napríklad vo Francúzsku sa v spaľovniach nebezpečného odpadu spracúvajú iba protirakovinové lieky (cytostatiká) a omamné a psychotropné látky. Podobnú prax, kedy nie sú všetky lieky likvidované ako nebezpečný odpad, majú napríklad tiež v Taliansku, Holandsku, Nórsku a Švédsku.
Z prieskumu realizovaného ZOP vyplýva, že aj v tomto prípade má Slovensko zavedené skôr prísnejšie normy ako zvyšok Európy, pričom ale nemá dostatočné kapacity na spracovanie liekov a nemocničného odpadu.
Fakt, že Slovensko má výrazne poddimenzované kapacity na priame spracovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach, asi najviac odkryla pandémia COVID. Počas nej sa množstvo nemocničného odpadu zdvojnásobilo. Infekčný odpad z testovania musel byť dlho preskladňovaný a až po udelení výnimky mohol putovať v špeciálnom režime do ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu) v Bratislave a v Košiciach.
V minulosti bolo na Slovensku v prevádzke minimálne 6 nemocničných spaľovní a to v Bratislave, v Nitre, v Trenčíne, v Bojniciach, v Myjave a v Martine. Aktuálne je v prevádzke už len nemocničná spaľovňa v Martine s kapacitou len 300 ton ročne. Odpad z nemocníc vrátane liekov môžu spaľovať aj 3 menšie zariadenia v Liptovskom Mikuláši, v Prešove a v Kysuckom Novom Meste a jedno väčšie zariadenie v Šali. Ich kapacita je však dlhodobo nedostatočná a kapacitne zarezervovaná na mesiace dopredu.
Situácia z pohľadu kapacít na spracovanie nebezpečných odpadov je na Slovensku dlhodobo neúnosná, čoho dôkazom je aj každoročne sa zvyšujúci dopyt po vývoze nebezpečných odpadov do zahraničia. Bez vytvorenia akčného plánu pre nakladanie s nebezpečnými odpadmi na národnej úrovni, ktorý by podporil budovanie nových regionálnych centier pre zneškodňovanie nebezpečných odpadov, sa Slovensko do budúcna nezaobíde.
A problém nemusí postihnúť opätovne iba lieky alebo nemocničný odpad, nakoľko alarmujúco nízke kapacity môžu v krátkom čase zasiahnuť celý priemyselný sektor, ktorý ročne vyprodukuje až pol milióna ton nebezpečných odpadov.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
WOOD & Company je významná finančná a investičná skupina s popredným postavením na stredoeurópskom trhu. Od roku 1991 sa zaoberá správou investičných aktív, obchodovaniu na burzách, poradenstvu v oblasti korporátnych financií, emisiám dlhopisov a konzultačným službám. Skupina aktívne pôsobí na významných svetových burzách, je najväčším obchodníkom na pražskej burze cenných papierov. V oblasti nehnuteľností, informačných technológií, zdravotníckeho materiálu, farmaceutického priemyslu a odpadového hospodárstva presahujú jej aktíva hodnotu 4,5 miliardy eur. Pôsobí v siedmich európskych mestách s centrálou v Prahe, odborníkmi na investičné bankovníctvo v Bratislave a Bukurešti a špecialistami na kapitálové trhy v Londýne, Miláne, Dubline a vo Varšave.
(ts)