Michal Feik na svojom profile na sociálnej sieti zverejnil sériu fotografií, ktoré zachytávajú pozoruhodné zvyšky minulej éry v slovenskej krajine. Na snímkach môžeme vidieť starú, ošarpanú garáž s nápisom „AUTO GARÁŽ“ a ďalšiu so sotva čitateľným označením „Pre osobný automobil“. Sú to fragmenty minulosti, ktoré sa často strácajú v zabudnutí, no zároveň tvoria neoddeliteľnú súčasť našej vizuálnej kultúry.
Feik svoje fotografie doplnil aj textom piesne „Krajobraz“ skupiny LOJZO, ktorej textár Marián Kochanský v nej poeticky zachytil špecifiká slovenskej krajiny – nielen jej prírodné krásy, ale aj zvláštne, často bizarné detaily, ktoré sa pri cestovaní objavia pred očami pozorného diváka.
Stratené fragmenty Slovenska
Michal Feik svojím príspevkom pripomenul význam vizuálneho dokumentovania každodenných miest, ktoré mnohým unikajú. Tento prístup je blízky aj renomovaným slovenským fotografom Borisovi Némethovi a Jánovi Viazaničkovi, ktorí sa pri svojich cestách po Slovensku systematicky venovali práve hľadaniu a dokumentovaniu týchto „stratených“ miest – zabudnutých nápisov, podomácky vyrobených reklám, monumentov, ktoré stratili svoj pôvodný význam, no stále žijú vlastným životom.
Németh a Viazanička v roku 2010 začali spolupracovať na dokumentárnom projekte mapujúcom premenu Slovenska. Ich dlhodobá práca vyústila do publikácie „Premeny Slovenska: 1150. výročie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave“ v roku 2013. Na projekte intenzívne pracovali aj v roku 2012, keď sa snažili zachytiť najvýraznejšie zmeny v slovenskom verejnom priestore.
Ich fotografie sú viac než len estetické kompozície – odhaľujú príbehy, premenu spoločnosti a spôsob, akým Slovensko komunikuje samo so sebou. Takéto obrazy majú iróniu, nostalgiu aj humor, čím vytvárajú jedinečnú výpoveď o slovenskom verejnom priestore.
V rozhovore pre Rádio Devín sa Ján Viazanička vyjadril, že „každá cesta po Slovensku prináša nové vizuálne objavy, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť absurdne, ale v skutočnosti rozprávajú veľa o tom, akí sme a ako vnímame priestor okolo seba“.
Prečo sú takéto zábery dôležité?
Podobné vizuálne objavy nám pripomínajú, že každodenná realita je často fascinujúcejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ošarpaná garáž, nápisy s vymytou farbou alebo bizarne poskladané prvky verejného priestoru sú dôkazom, že dejiny sa nedejú len v učebniciach, ale aj priamo na uliciach, fasádach a nárožiach našich miest a dedín.
Feikovo upozornenie na tento fenomén opäť ukázalo, že aj v zdanlivo obyčajných záberoch sa skrýva kus našej identity. Možno je teda čas, aby sme sa pri svojich cestách po Slovensku začali pozerať trochu pozornejšie – možno aj my objavíme miesta, ktoré majú svoj vlastný „krajobraz“.
