Podľa informácií zo skupiny Priatelia Východného/Rendezu, si v stredu 26. marca 2025 obyvatelia Rendezu a Východného pripomenuli smutné 80. výročie bombardovania železničnej stanice Východné, ktoré si v roku 1945 vyžiadalo životy desiatich obyvateľov Rače. Udalosť sa odohrala medzi 13:00 a 14:00 hodinou počas spojeneckého náletu na strategicky dôležitú stanicu.
„Ich životy vyhasli zbytočne, bez možnosti voľby. Ďalší prišli o svoje domovy a tak museli začať život odznovu,“ uviedol Dominik Vrba v príspevku, kde spolu s kolegami Jánom Polakovičom a Milanom Abelom položili vence k pamätnej tabuli. Tabuľa sa nachádza na budove v blízkosti miesta tragédie.
Organizátori zdôraznili, že nejde len o spomienku, ale aj o memento: „Táto udalosť nám pripomína, aký krehký je mier. Stačí chvíľa rozdelenia, eskalácia napätia a napokon trpia tí, ktorí s tým nemajú nič spoločné.“
Okrem položenej kytice a vencov bola výzva k zamysleniu nad tým, čo môžeme ako spoločnosť urobiť, aby sa história neopakovala. Na stužkách smútočných vencov bolo napísané: „80. výročie – Nezabúdame.“
Jasné, aktuálne správy o Rači nájdete v Račianskom Večerníku.
Tabuľu pripravil Račiansky muzeálny spolok (RMS) z poverenia MÚ Rača, navrhol text a jeho rozmiestnenie na tabuli, grafický dizajn v spolupráci s RMS navrhol doc. Ing. Branislav Jelenčík a pani Dobroslava Luknárová napísala krátku báseň na tabuľu.
Text na pamätnej tabuli obyvateľovom a návštevníkom Rače bude pripomínať udalosti spred 78. rokov: „Dňa 26.3. 1945 medzi 13.00-14.00 hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača – jej časť „Pozotória“ a strategicky dôležitá Východná stanica. Zahynulo 10 obyvateľov Rače, mnohí boli zranení a vznikli veľké materiálne škody. Nezabúdame!“
O lokalite Pozotórium
„Na priľahlých pozemkoch „Pekla“ smerom na Bratislavu je lokalita menom „Pozotórium“ odvodená od panstiev nadriadenosti pozemskej aristokracie
a vysokého kléra Pózer-Tóriovcov, deliaci ich potokom.
Na týchto miestach v revolučných rokoch 1848-49, v júni a júli 1849 sa stala obec a jej okolie dočasným sídlom slovenského dobrovoľníckeho zboru, ktorí prišli sem zo Stupavy smerom na Marianku cez les. Do tohto zboru bola začlenená i stotina dobrovoľníkov z Rače. Dňa 30. júna 1849 navštívil zbor Ľudovít Štúr a M. M. Hodža. K dobrovoľníkom prehovorili Ľ. Štúr a potom zložili vojenskú prísahu.
Na znak čias pochádza významný dokument datovaný v Rači 21.6.1849, podľa ktorého majú odísť z Rače do horných krajov Slovenska dve stotiny dobrovoľníkov. Príčinou príchodu týchto slovenských dobrovoľníkov do Rače bola pitná voda a v objekte „Majera – Peklo“ bola studňa, ktorá mohla zásobovať pitnou vodou svojim nevyčerpateľným zdrojom ako i z potoka, kde v tých časoch bola voda čistá a takmer nezávadná. Mohla tu byť sústredená i väčšia sila vojska.“ (zdroj: Račiansky mesačník, nov.-dec.1998, str.3)
Prečítajte si tiež:
RENDEZ – V histórii príbehov a udalostí. Kniha, ktorá zotiera prach zabudnutia
