Martin Winkler sa postavil pred modré pozadie s nápisom DUNAJ a oznámil, že ide kandidovať na primátora Bratislavy. Založil mestskú stranu, vytiahol na stôl slová ako transparentnosť, efektívnosť a služby pre všetkých – a symbolicky skočil do veľkej rieky bratislavskej politiky.
Otázka však znie: pláva proti prúdu, alebo len vesluje smerom k inému brehu? V tomto meste už jeden kapitán loď vedie – Matúš Vallo – a všetko nasvedčuje tomu, že sa o tretí mandát pokúsi. A to už nebude rekreačná plavba medzi Starým mostom a Mostom SNP. Kampaň bude tvrdá, mediálne krytá a finančne výdatná.
Winklerov vstup tak pôsobí skôr ako nácvik. Pred kamerami si vyskúšal rolu lídra, vyhlásil, že ponúka „citlivé riešenia pre všetkých Bratislavčanov“ – no možno mu ani nejde o mestskú samosprávu. Možno ide len o viditeľnosť. Hlavné mesto je ideálnym miestom na predvolebnú exhibíciu pred národným zápasom. Komunálne voľby ako trampolína na kandidátku do parlamentu.
Ako raz povedal Vladimír Mečiar: „Národ to tak chce.“ A ako by dodal Mikuláš Dzurinda: „Keď nie primátor, tak aspoň poslanec!“ Parafrázujúc Ronalda Reagana: Poďme. Spravme Bratislavu opäť skvelou. „Make Bratislava great again“.
Z Dunaja je to ešte dlhá cesta. A voda býva zradná – najmä, keď sa z kampane stane len zrkadlo ega.
