Z najnovšej analýzy dát z Understanding America Study, ktorú spracoval denník Financial Times, vyplýva, že osobnostné črty mladých dospelých v poslednej dekáde výrazne zmenili smer. Kým staršie generácie si dlhodobo udržiavajú stabilitu v sebaovládaní a svedomitosti, u mladých ľudí do 40 rokov dochádza k prudkému poklesu týchto hodnôt.
Podľa dát (porovnanie rokov 2014 – 2024) najmladšia veková skupina 16 – 39 rokov zaznamenala výrazný pokles svedomitosti (conscientiousness) – teda menšiu mieru organizácie, pracovného nasadenia a zodpovednosti. Naopak, neurotizmus (neuroticism) – tendencia k stresu, úzkosti a negatívnym emóciám – výrazne stúpol.
Odklon od prirodzeného dozrievania
Na výsledky štúdie reagoval aj Gabriel Tóth z komunikačnej agentúry New School Communications, ktorý sa k téme vyjadril na sociálnej sieti: „Nemám rád, keď moja generácia 40+ pindá na mladých, len preto, že sú mladí a iní. Dnes však dáta ukazujú, že mladí dospelí sú viac úzkostliví, menej zodpovední a menej empatickí.“
Podľa vedcov ide o jav, ktorý označujú ako „narušená dospelosť“. Bežne totiž platí, že s vekom ľudia prirodzene dozrievajú – stávajú sa pokojnejšími, stabilnejšími a spoločensky zrelšími. Dnes však vidíme opak: mladí sú čoraz náchylnejší na úzkosť, uzatvárajú sa do seba a strácajú motiváciu k dlhodobým cieľom.
„Pandémia bola spúšťačom, technológie, sociálne siete a spoločenské zmeny ho ďalej živia,“ dodal Tóth.
Menej extrovertní, menej empatickí
Štúdia ukazuje, že popri ústupe svedomitosti a náraste neurotizmu klesá aj extroverzia a sociálna otvorenosť. Mladí ľudia trávia menej času v osobných interakciách a viac v digitálnom priestore, čo podľa odborníkov negatívne vplýva na medziľudské vzťahy, spoluprácu a dôveru.
„Rozmýšľam, prečo to tak je a že ja to vo svojom okolí až tak negatívne nevidím… Vy?“ uzatvára svoj príspevok Tóth.
