-2.8 C
Bratislava
piatok, 23. januára 2026

Laserové rezanie vs. plazmové rezanie. Aké sú rozdiely?

Najčítanejšie

Laserové a plazmové rezanie patria k technológiám, ktoré sa používajú na rezanie kovov.
Laserové rezanie je vysoko presná a moderná technika, ktorá využíva lúč laserového svetla, prostredníctvom ktorého sa režú, gravírujú alebo označujú materiály. Plazomové rezanie je termický proces na delenie kovov, pri ktorom sa materiál taví a odstraňuje úzkym prúdom ionizovaného plynu – plazmy.

K základným rozdielom patrí, že laserové rezanie je presnejšie, vhodnejšie pre tenké materiály a dosahuje čistejšie hrany s menším tepelným ovplyvnením. Na druhej strane plazmové rezanie je rýchlejšie pri rezaní hrubších materiálov a je lacnejšie.

Ako funguje laserové a plazmové rezanie?

K základným rozdielom laserového a plazmového rezania patrí aj spôsob ako fungujú.

Laserové rezanie

Rezanie laserom je založené na tom, že sústredená svetelná energia topí, odparuje alebo spaľuje materiál. Výsledkom je veľmi čistý a presný rez. Táto technológia je veľmi presná a rýchla, čím umožňuje prácu s rôznymi hrúbkami materiálov. Je bezkontaktná a je vhodná pre širokú škálu materiálov, vrátane kovov, plastov, dreva a skla.

Typické pre laserové rezanie e vysokovýkonný laserový lúč, ktorý je zameraný na extrémne malý bod. Tým sa dosiahne vysoká hustota energie, ktorá spôsobí, že materiál sa v mieste dopadu intenzívne zahrieva.

Vedeli ste, že laserové rezanie vzniklo takmer hneď po vynájdení lasera Theodore Maimanom? Bolo to v priebehu 60. rokov, kedy sa zistilo, že je možné sústrediť jeho vysokú energiu na malú plochu, čo umožňuje presné rezanie, ale aj vŕtanie.

Plazmové rezanie

Toto rezanie používa vysokoteplotný, koncentrovaný elektrický oblúk a prúd ionizovaného plynu na tavenie a rezanie elektricky vodivých materiálov (oceľ, hliník, meď, nerezová oceľ).

Typické pre plazmové rezanie je vytvorenie plazmy, kedy práve elektrický oblúk horí medzi netaviacou sa elektródou a rezaným materiálom. Plyn sa pri kontakte s oblúkom zahreje na také vysoké teploty, že ionizuje a premení sa na plazmu. A práve tento plazmový lúč lokálne roztaví kov. Následne na to sa spolu s tavením sa tlak plazmy využije na vyfúknutie roztaveného materiálu z reznej štrbiny, čím sa vytvorí rez.

Výhody a nevýhody laserového rezania

Vo všeobecnosti sa dá napísať, že laserové rezanie má omnoho viac výhod ako nevýhod. Za najväčiu výhodu sa jednoznačne považujú presné rezy bez zvyškových otrepov. Vďaka vysokej rýchlosti a efektívnosti dokáže laserové rezanie spoľahlivo “rezať” rýchlo vo veľmi vysokej kvalite. Zároveň sa materiál menej tepelne ovplyvňuje, čiže je to veľmi účinná metóda z hľadiska energetickej úspornosti pri nízkych prevádzkových nákladoch. Za nevýhodu sa považujú len vyššie náklady na vybavenie a menšia rýchlosť pokiaľ sa jedná o hrubšie materiály. Skúsený odborník na laserové rezanie však vie určite poradiť, ako využiť práve túto technológiu čo najefektívnejšie.

Výhody a nevýhody plazmového rezania

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, hlavnou výhodou plazmového rezania je vyššia rýchlosť pri hrubších materiáloch. Plazmové rezanie je efektívne pri vodivých materiáloch a zároveň sú náklady na prevádzku nižšie. Za hlavnú nevýhodu plazmového rezania je z hľadiska ekológie najmä vznik škodlivých emisií, ktoré si vyžadujú odsávanie. Zároveň je pomerne hlučné a na záver asi to najdôležitejšie menej presné v porovnaní s laserom.

Laserové vs. plazmové rezanie

Po zhrnutí výhod a nevýhod by sa dalo z vyššie uvedeného napísať, že laserové rezanie je vo všetkých ohľadoch výhodnejšie. Poskytuje vyššiu presnosť, kvalitu opracovania (hrán) , čo v praxi znamená menej dodatočného spracovania (čo v konečnom dôsledku môže dorovnať cenu nízkych nákladov plazmového rezania). Ak by sme teda písali o jedinom riešení pre väčšinu bežných materiálov, laser je rozhodne univerzálnejšia voľba.

(PR)

Reťazce.sk
Reťazce.sk
Reťazce.sk písali predovšetkým o maloobchode v Bratislave, sústredili sa na centrum Bratislavy a väčšinou na gastroscénu. Zaujímali sa predovšetkým o inovatívne nezávislé projekty. Projekt v rôznych podobách fungoval od roku 2009. Autorom a zodpovednou osobou za obsah bol Radoslav Augustín. V histórii na projekte spolupracovali i Lukáš Kočišek a Ivan Krasko. Redakcia Mediahub.sk od novembra 2018 na obsahu projektu pokračuje. Doménu Reťazce.sk sme získali od spoločnosti VisuArt, s.r.o. a stala sa súčasťou nášho projektu. Portál Reťazce.sk sa začiatkom roku 2023 zlúčil s portálom BratislavskýVečerník.sk.

Ďalšie články

Aktuálne