Autor a fotograf Andrej Ďuríček prichádza s novou knihou Bratislavské kostoly v Starom Meste, v ktorej sa osobným, civilným a fotografickým spôsobom venuje sakrálnym stavbám v historickom centre Bratislavy. O svojom vzťahu ku kostolom, o procese tvorby knihy, o príbehoch ľudí, s ktorými sa stretol, aj o tom, kam bude smerovať jeho ďalšia tvorba, hovorí v rozhovore pre Bratislavský Večerník.
Kedy prišiel moment, keď ste si uvedomili, že bratislavské kostoly si zaslúžia samostatnú knihu?
Kostoly mám skrátka rád. Sprevádzajú ma v celom mojom živote a to teda nie som práve nejaký extra kostolný typ, že každú nedeľu na omšu. Do kostolov najradšej chodím vtedy, keď je tam pokoj, teda mimo bohoslužieb. Už v prvej knihe Bratislava, moja láska bolo zopár kapitol o bratislavských kostoloch a to ma doviedlo k myšlienke, spraviť o nich celú knihu.
Ktorý kostol má pre vás najosobnejší význam?
Ťažko povedať, ale najčastejšie chodím asi ku kapucínom a františkánom. Nejako sú mi vždy najviac po ruke, keď som v centre mesta. Medzi moje srdcovky patrí aj starý kostolík v Zuckermandli pod Hradom, alebo napríklad kalvársky Kostol Panny Márie Snežnej.
Ako prebiehala samotná práca v teréne?
Išiel som na to ako reportér, vyše dvadsať rokov v médiách, z toho najviac v teréne, ma vycvičilo. Milujem príbehy, rád si ich nechávam rozprávať a potom ich posúvam ďalej. Takáto je aj moja kniha. Každý v nej objaví niečo nové. Lebo aj tí, ktorí chodia do svojho kostola, zvyčajne nechodia do iných a to už nehovorím o tom, že len málo katolíkov zavíta dajme tomu k protestantom alebo ku kalvínom či baptistom a platí to aj naopak.
Kto vás počas tvorby knihy najviac prekvapil svojou ochotou alebo príbehom?
Niektorí boli zo začiatku ostýchaví, iní kývli na súhlas hneď. Veľmi dobrými sprievodcami mi boli napríklad rehoľné sestry. Jedna z nich sa mi zverila, že až v dospelosti dostala dar viery a nakoniec našla naplnenie ako rehoľníčka. Veľakrát som pri písaní knihy natrafil na ‚Božie cesty‘ – či už moje, alebo druhých.
V čom vidíte výhodu civilného pohľadu na sakrálne témy?
Veľa toho neviem, som grambľavý, z telesnej som mával trojku, na všetky opravy doma si musím volať inštalatéra. Ale jedno viem – zaujímavo písať. S týmto vedomím som pristupoval aj k mojim knihám. Prvú čitatelia prijali veľmi dobre, mnohí mi vraveli, že sa bavili a akoby som písal o ich vlastných zážitkoch. Preto verím, že toto ‚šme‘ má aj moja druhá kniha, tá o kostoloch.
Ako sa spája vaša fotografická a autorská práca?
Fotografovanie a písanie idú u mňa ruka v ruke, bez foťáka ani nevyjdem z domu. Niekedy mám pri sebe aj tri, hoci neviem na čo.
Máte už plán na ďalšiu publikáciu?
Asi sa zameriam na prírodné bohatstvo našej Bratislavy a zážitky s tým spojené. Nech zaznamenám, aké to tu je dnes, aby tí, ktorí prídu po nás, aspoň tušili.
