Jednou z najstarších obyvateliek Bratislavy je pani Veronika Vlachová, ktorá sa v roku 2025 dožila okrúhlych 100 rokov. Žije v mestskej časti Nové Mesto a ani vo vysokom veku sa nevzdáva aktívneho záujmu o svet, ľudí a cestovanie.
Jej životný príbeh podrobne zachytáva Hlas Nového Mesta, ktorý predstavuje nielen jej vitalitu, ale aj mimoriadne bohatú osobnú a pracovnú dráhu formovanú dejinami 20. storočia.
Pochádza z Užhorodu, študovala na gymnáziu
Pani Veronika pochádza z Užhorodu, ktorý bol v čase jej narodenia súčasťou Československa. Detstvo a mladosť prežila v multikultúrnom prostredí Podkarpatskej Rusi, čo výrazne ovplyvnilo jej vzťah k jazykom aj ľuďom rôznych národností.
Navštevovala gymnázium v Užhorode, kde sa začala formovať jej orientácia na humanitné vzdelanie a cudzie jazyky. Už v mladosti ovládala maďarčinu, nemčinu, angličtinu a ruštinu, čo v tom čase nebolo samozrejmosťou.
Začiatky v Košiciach a skúsenosti z vojnových rokov
Po maturite odišla do Košíc, kde sa vydala a začala svoj pracovný aj rodinný život. Práve tam ju zastihli aj ťažké obdobia druhej svetovej vojny. V rozhovore opisuje aj psychicky náročné momenty, keď po zdravotných ťažkostiach vyhľadala odbornú pomoc – čo ju paradoxne priviedlo k rozhodnutiu pracovať s ľuďmi.
Sprievodkyňa, učiteľka jazykov aj cestovateľka
Znalosť jazykov jej otvorila cestu k práci v cestovnom ruchu, kde pôsobila ako sprievodkyňa. Neskôr sa venovala aj výučbe cudzích jazykov. Cestovanie pre ňu nebolo len pracovnou povinnosťou, ale prirodzenou súčasťou života.
Ako sama v rozhovore uviedla, „ani dnes sa nevzdáva toho, čo miluje – cestovania“. Ešte vo vysokom veku navštívila Škandináviu, ku ktorej má dlhodobý vzťah a ktorú považuje za jednu zo svojich najobľúbenejších destinácií.
Nové Mesto považuje za svoj domov
Do Bratislavy – konkrétne do Nového Mesta – sa presťahovala v dospelosti. Žije tu dlhé roky a mestská časť sa pre ňu stala miestom, kde má vybudované sociálne väzby aj zázemie. Práve kontakt s ľuďmi považuje za jeden z dôvodov svojej vitality.
„Priateľstvá a kontakt s ľuďmi sú podľa mňa receptom na dlhovekosť,“ uviedla pre Hlas Nového Mesta. Zároveň zdôrazňuje potrebu zostať mentálne aktívna a otvorená novým podnetom.
Vianoce oslávi výnimočne
Zaujímavosťou je aj spôsob, akým plánuje tráviť tohtoročné Vianoce. Hoci je gréckokatolíckeho vyznania a sviatky tradične slávi 6. januára, tento rok urobí výnimku. „Tento rok plánujem stráviť Vianoce aj 24. decembra so svojím adoptovaným synovcom a jeho rodinou,“ uviedla pani Veronika.
Celý rozhovor so storočnou Novomešťankou Veronikou Vlachovou si čitatelia môžu prečítať v najnovšom decembrovom čísle Hlasu Nového Mesta.
