Jedna noc v spánkovom laboratóriu môže priniesť viac než „len“ odpoveď na otázku, či má človek spánkové apnoe. Vedci zo Stanford Medicine predstavili model umelej inteligencie SleepFM, ktorý z polysomnografických záznamov dokáže odhadnúť riziko vzniku desiatok diagnóz – vrátane demencie či kardiovaskulárnych ochorení. Na Slovensku o novinke informovali Správy STVR a tému priblížila aj agentúra Reuters.
Čo je SleepFM a z čoho sa „učil“
Model SleepFM je takzvaný foundation model, teda systém trénovaný na veľmi veľkom objeme dát, ktorý sa dá následne využiť na viacero úloh. Podľa Stanford Medicine vychádza z polysomnografie – komplexného nočného vyšetrenia, pri ktorom sa sleduje viacero telesných signálov naraz (mozgová aktivita, srdcový rytmus, dýchanie, pohyby a ďalšie).
Výskumníci uvádzajú, že model trénovali na viac než 585-tisíc hodinách polysomnografických záznamov od približne 65-tisíc ľudí. Tieto parametre uvádza aj odborný článok v Nature Medicine.
Aké choroby vie odhadovať a aké boli výsledky
Autori v Nature Medicine píšu, že SleepFM dokáže z jednej noci spánku predikovať 130 diagnóz s hodnotou C-index aspoň 0,75. V abstrakte zároveň uvádzajú konkrétne príklady: celková úmrtnosť (C-index 0,84), demencia (0,85), infarkt myokardu (0,81), zlyhanie srdca (0,80), chronické ochorenie obličiek (0,79), mozgová príhoda (0,78) či fibrilácia predsiení (0,78). .
Reuters zároveň upozorňuje, že pri niektorých skupinách diagnóz (napríklad niektoré nádory, tehotenské komplikácie či vybrané poruchy obehu a duševné poruchy) sa v rámci analyzovaných kategórií dostávali predikcie v niektorých prípadoch nad 80 percent.
Prečo je to zaujímavé aj pre prax
Polysomnografia sa v klinickej realite používa najmä na diagnostiku porúch spánku (typicky spánkové apnoe) a vyhodnocovanie spánkových fáz. SleepFM však podľa autorov ukazuje, že tie isté signály môžu niesť informáciu aj o širšom zdravotnom riziku – potenciálne roky predtým, než sa ochorenie prejaví naplno.
Dôležité je však doplniť, že nejde o nástroj, ktorý by mal dnes nahradiť diagnózu lekára. Reuters aj autori štúdie upozorňujú, že tím zatiaľ presne nevie, ktoré vzorce v signáloch model využíva pri konkrétnych predikciách, a pracuje na lepšom vysvetlení aj ďalšom zlepšovaní modelu.
Čo to znamená pre ľudí v Bratislave a na Slovensku
Pre bežného človeka je kľúčové vedieť, že výskum stojí na klinických dátach zo spánkového laboratória, nie na údajoch zo smart hodiniek. Spánkové laboratóriá pritom fungujú aj v Bratislave: Univerzitná nemocnica Bratislava na svojom webe opisuje polysomnografické vyšetrenie ako celonočný monitoring v spánkovom laboratóriu.
Ak sa podobné AI nástroje časom podarí bezpečne a transparentne zaviesť do praxe, môžu zmeniť spôsob, akým sa zo spánkových vyšetrení získava hodnota: nielen „čo sa deje v noci“, ale aj „aké riziká sa oplatí sledovať“ – samozrejme, vždy v rukách odborníkov a spolu s ďalšími vyšetreniami.
