Vajnorský ornament je pre mnohých symbolom Vajnor, no podľa miestnych nadšencov nie je len dekoráciou na krojoch či stenách domov. Ako pripomína autorka Viera Slezáková, ide o tradíciu, ktorá sa vyvíjala od jednoduchých tvarov až po bohaté kombinácie motívov a nesie v sebe aj odkaz života predkov. Vajnorské novinky zverejnili jej text „Čerpajme pokoj a inšpiráciu z našich tradícií“.
Od kvetov a kláskov po vtáčiky
Slezáková v článku opisuje, že vajnorské ženičky sa pri vyšívaní a maľovaní inšpirovali prírodou, ktorá bola súčasťou každodennosti. Do ornamentu sa tak dostávali „rôzne druhy kvetov zo záhrad a lúk, obilné klásky z polí, hrozienka z karpatských vinohradov i vtáčiky“, ktoré prenášali na krojové súčasti aj na steny príbytkov.
Spomienky zo školy a návrat k tradíciám
Autorka zároveň pripomína, že k vajnorským tradíciám sa dostala už ako dieťa. V texte píše, že do školy chodili vajnorské ženičky a učili deti paličkovanú čipku, zdobenie kraslíc, vyšívanie aj maľovanie ornamentov. Práve tieto zážitky podľa nej prispeli k tomu, že sa k tradíciám vracia aj v dospelosti.
Obraz Sedembolestnej vznikol z ornamentu
Zaujímavou časťou článku je opis netradičného projektu, pri ktorom sa ornament stal „materiálom“ pre sakrálny motív. Slezáková uvádza, že ju približne pred rokom oslovil vajnorský farár otec Jozef Kováčik s otázkou, či by namaľovala obraz Sedembolestnej Panny Márie podľa sochy, ktorá je v kostole vo Vajnoroch. Keď zaznelo, že obraz má byť vytvorený z vajnorského ornamentu, súhlasila a pustila sa do práce.
V texte následne detailne vysvetľuje, ako pri tvorbe rešpektovala ikonografické pravidlá farieb a zároveň hľadala spôsob, ako cez ornament vyjadriť postavy Panny Márie a Ježiša. Spomína napríklad motívy nezábudiek, tulipánov či obilných klasov, ale aj „formičku“ – pás opakujúcich sa motívov – ktorú umiestnila do spodnej časti obrazu ako podstavu kompozície.
Odkaz predkov v dnešných dňoch
Na článok upozornila aj facebooková stránka Vajnory – dedina v meste, ktorá pripomenula, že ornament je dedičstvom a „vzácnym darom od našich starých mám a otcov“. Autorka v závere svojho textu vyzýva, aby sme sa v týchto dňoch vedeli stíšiť a čerpali pokoj a inšpiráciu z ľudových aj kresťanských tradícií.
