4.5 C
Bratislava
piatok, 6. februára 2026

Budúcnosť práce sa začína už teraz, upozorňuje Aliancia sektorových rád

Najčítanejšie

Slovensko stojí pred zmenou trhu práce, ktorú nebude možné odložiť „na neskôr“. V najbližších rokoch má ubúdať ľudí v produktívnom veku, pribudnú starší zamestnanci a zároveň porastie tlak na nové zručnosti v dôsledku automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie. Aliancia sektorových rád (ASR) preto predstavila opatrenia, ktoré majú pomôcť firmám aj zamestnancom reagovať na realitu, ktorá sa podľa nej deje už dnes.

Menej ľudí v práci, viac starších zamestnancov

ASR upozorňuje, že Slovensko bude čeliť výraznému úbytku ekonomicky aktívnych ľudí. Do roku 2035 môže z trhu práce ubudnúť 180- až 270-tisíc pracujúcich a približne štvrtinu pracovnej sily môžu tvoriť ľudia nad 55 rokov. Podľa generálneho riaditeľa ASR Andreja Klimanta sa krajina nemôže spoliehať na to, že situáciu „vyrieši ďalšia generácia“, pretože mladých ľudí jednoducho nebude dosť.

„Budúcnosť práce sa nezačína o desať rokov. Deje sa už teraz – a ak na ňu nezačneme reagovať dnes, zajtra už bude neskoro,“ uviedol Andrej Klimant. ASR zároveň zdôrazňuje potrebu pracovať s ľuďmi, ktorí už na trhu práce sú – s ich zručnosťami, skúsenosťami a potenciálom.

Technológie menia aj to, aké profesie existujú

Popri demografii označuje ASR za druhý veľký faktor zrýchlený nástup technológií. Automatizácia, digitalizácia a umelá inteligencia menia charakter práce a najviac ohrozené sú rutinné, opakovateľné činnosti. Naopak, rastie dopyt po digitálnych zručnostiach, „zelených“ profesiách, zdravotníkoch a opatrovateľoch.

„Technológie nemenia len to, ako pracujeme. Menia aj to, aká práca vôbec existuje,“ uviedol Klimant s tým, že bez prispôsobenia sa môže hroziť, že časť ľudí príde o prácu nie pre nedostatok ochoty pracovať, ale preto, že ich zručnosti nebudú zodpovedať novej realite.

Rekvalifikácia a overovanie kvalifikácie bez „papiera“

Za jednu z kľúčových odpovedí označuje ASR vzdelávanie dospelých. Od roku 2026 má zastrešovať systém postavený na dvoch pilieroch: rekvalifikáciách a overovaní kvalifikácií. Rekvalifikácie majú umožniť získať nové odborné vzdelanie cez akreditované programy. Overovanie kvalifikácií je určené pre ľudí, ktorí už majú prax (napríklad zo zahraničia alebo z dlhoročného výkonu práce), no chýba im formálny doklad.

„Ak niekto vie pracovať, mal by mať možnosť to oficiálne preukázať,“ uviedol Klimant. Výstupom má byť osvedčenie o kvalifikácii s právnou platnosťou, použiteľné aj pri remeselných a viazaných živnostiach. ASR zároveň uvádza, že systém má byť podporovaný z verejných zdrojov, vrátane individuálnych vzdelávacích účtov.

Vekový manažment a meranie pracovnej schopnosti

Ďalšou témou je starnutie pracovnej sily. ASR avizuje spustenie národného projektu „Vekový manažment – práca prispôsobená vekovým etapám“. Jeho súčasťou má byť aj najväčšie meranie pracovnej schopnosti na Slovensku pomocou medzinárodného indexu Work Ability Index (WAI), do ktorého sa má zapojiť minimálne 15 600 zamestnancov naprieč sektormi. Novinkou má byť aj rozšírenie merania o vplyv neformálnej starostlivosti o deti či rodičov.

„Mnohí ľudia neodchádzajú z práce preto, že by nechceli pracovať. Odchádzajú preto, že sa musia starať o rodinu a systém im v tom nepomáha,“ uviedol Klimant. Súbežne má prebehnúť prieskum približne v tisícke firiem, ktorý má ukázať, ako sú zamestnávatelia pripravení na starnutie pracovnej sily a kde majú najväčšie rezervy.

Riešenia „na mieru“ podľa odvetví

ASR zdôrazňuje, že stavia na sektorovom prístupe, keďže potreby a riziká sa medzi odvetviami líšia. To, čo funguje v IT alebo bankovníctve, nemusí byť podľa nej použiteľné v stavebníctve či priemysle. „Jedno univerzálne riešenie neexistuje,“ uviedol Klimant. ASR deklaruje spoluprácu so zamestnávateľmi, odbormi, štátom aj školami s cieľom pripravovať riešenia šité na mieru konkrétnym sektorom.

„Starnutie nie je problém. Problém je nepripravenosť,“ uzatvára Klimant. Aliancia sektorových rád zároveň tvrdí, že nejde o jednorazový projekt, ale o dlhodobú zmenu prístupu k práci, vzdelávaniu a ľudským zdrojom.

Martina Nováková
Martina Nováková
Redaktorka Bratislavského Večerníka. Píše o veciach, ktoré majú zmysel a dopad na každodenný život. Zaujímajú ju príbehy ľudí, dianie okolo nás aj témy, ktoré si zaslúžia zrozumiteľné vysvetlenie. V textoch má rada nadhľad a verí, že dobrý článok sa dá napísať pokojne a s úsmevom.

Ďalšie články

Aktuálne