Tretí januárový pondelok, ktorý pripadol na dnešný deň 19. január 2026, sa už roky na sociálnych sieťach objavuje ako „Blue Monday“ – údajne najsmutnejší deň v roku. V marketingovej praxi sa z neho stal opakujúci sa háčik: médiám ponúka jednoduchý príbeh, značkám príležitosť na rýchlu kampaň a publiku „vysvetlenie“ januárovej únavy. Zároveň však ide o pojem, ktorý stojí na veľmi vratkých základoch – a preto je dobré pozrieť sa naň triezvo, aj z pohľadu etiky komunikácie.
Na tento rozpor upozornil aj marketér Filip Kuna v príspevku zverejnenom v skupine Content Marketing Community SK/CZ na sociálnej sieti Facebook „Zároveň je to však dokonalá ukážka toho, čo urobia zúfalí marketéri, keď sa nepredáva a potrebujú trošku nafúknuť svoje čísla a reporty.“ A dodáva aj širší apel, ktorý presahuje jednu kampaň či jednu značku: „Máme veľkú silu, ale zároveň veľkú zodpovednosť.“
Čo je Blue Monday a prečo to ľudí „chytá“
Blue Monday sa štandardne viaže na tretí pondelok v januári. Vysvetlenie býva intuitívne: po sviatkoch prichádza návrat do pracovného režimu, dni sú krátke, počasie často nepríjemné, mnohí riešia výdavky a novoročné predsavzatia sa neraz začínajú rozpadať.
Tento mix je reálny a psychologicky zrozumiteľný – preto sa téma ľahko šíri. Problém je v tom, že z tohto „pocitu“ sa roky robí údajne vedecký fakt: že existuje konkrétny deň, keď je celej populácii najhoršie. Seriózne zdroje však opakovane upozorňujú, že takýto univerzálny „najhorší deň“ vedecky neexistuje.
Ako vznikol „najsmutnejší deň“ v praxi PR a marketingu
Podstatné je, že Blue Monday nevznikol ako klinický alebo akademický koncept, ale ako marketingový nápad. Britská organizácia Mental Health Foundation ho priamo označuje za PR konštrukt „vymyslený na predaj dovoleniek“ a uvádza, že tvrdenia o Blue Monday nepodporujú žiadne reálne vedecké štúdie.
Médiá v Spojenom kráľovstve dlhodobo pripomínajú aj „vzorec“, ktorý mal údajne vypočítať najdepresívnejší deň – s premennými typu – počasie, dlh, motivácia či „potreba konať“.
Sky News napríklad opisuje pôvod v spolupráci so psychológom Cliffom Arnallom a uvádza, že prvý Blue Monday sa spájal s rokom 2005, keď sa myšlienka použila na podporu predaja dovoleniek. Zároveň aj tu zaznieva kľúčové „v skratke: nie“ – teda že nejde o vedecky podložený „najhorší deň“, ale o marketingový konštrukt.
Prečo to značky používajú dodnes
Z marketingového hľadiska je Blue Monday učebnicový príklad „sticky“ príbehu: jednoduchý názov, opakovateľný termín, ľahký mediálny uhol a emócia, s ktorou sa vie stotožniť veľká časť publika.
Portál Prolificnorth.co.uk ho opisuje ako prípadovú štúdiu s jasným ponaučením: silný naratív dokáže zafungovať aj bez reálneho vedeckého základu – no zároveň prináša reputačné riziko, keď sa opiera o pseudovedu a zjednodušuje tému duševného zdravia.
Pre značky je lákavé využiť „deň, keď sa ľudia cítia horšie“ ako rýchly predajný argument: zľavy, „dopraj si niečo pekné“, únikové ponuky, well-being produkty, fitnes programy.
Funguje tu viacero psychologických spúšťačov naraz: sociálny dôkaz (všetci o tom hovoria), časová naliehavosť (je to dnes), aj emocionálna racionalizácia (kúpim si to, aby mi bolo lepšie). Toto nie je samo osebe „zlé“ – problém nastáva v momente, keď sa z marketingovej zámienky stane nepravdivé tvrdenie, alebo keď sa manipulatívne pracuje s citlivou témou duševného zdravia.
Ako to čítať ako spotrebiteľ
Praktická pomôcka je jednoduchá: ak reklama tvrdí, že dnes je „vedecky“ najhorší deň roka, je to červená vlajka. Oveľa férovejšie je, keď značka prizná, že pracuje so sezónnou náladou (zima, menej svetla, po-sviatočné výdavky), a ponúkne buď hodnotu, alebo pomoc – bez pseudovedy a bez citového vydierania.
Zároveň je dôležité rozlišovať medzi bežným „zimným útlmom“ a stavom, ktorý už zasahuje do fungovania. Aj seriózne zdravotnícke autority pripomínajú: Blue Monday nie je reálny fenomén, podľa Bsmhft.nhs.uk ale pocity ľudí reálne sú – a pomoc má zmysel riešiť kedykoľvek, nie podľa kalendára.
Ponaučenie pre marketing a médiá
Blue Monday je výborný test profesionálnej integrity. Ak komunikujeme tému, ktorá sa dotýka psychiky, nálad a zraniteľnosti ľudí, platí vyšší štandard: pravdivosť, transparentnosť a opatrnosť v zovšeobecneniach. Presne v tomto duchu znie aj Kunaho veta: „Prajem preto nám všetkým, nech sa nedáme zlákať na takéto neetické chodníčky, nech to čo komunikujeme je aj pravda.“
Ak si značky chcú „Blue Monday“ ponechať ako termín, dá sa to urobiť aj zodpovedne: bez tvrdení o vedeckej istote, bez zosmiešňovania depresie, s dôrazom na reálne užitočné rady, podporu komunity alebo prepojenie na overené zdroje pomoci. Vtedy sa z marketingového triku môže stať aspoň slušný, pravdivý a spoločensky bezpečný komunikačný moment.
