Kultivácia mesta nie je len otázkou estetiky, krajších ulíc alebo upratanejších fasád. Dobre navrhnutý verejný priestor ovplyvňuje aj to, ako sa ľudia v meste správajú, či sa v ňom cítia bezpečne, či sa v ňom zdržia dlhšie, stretávajú sa alebo podnikajú. Metropolitný inštitút Bratislavy o tom informoval na svojej stránke.
Téme sa venovala ďalšia diskusia MIB Talk: Ako kultivujeme naše mestá, ktorá sa uskutočnila v priestore TU-BA. Hosťami boli Veronika Rút, zakladateľka organizácie Naše kultivovaná města, Oto Nováček, gestor koncepcií verejných priestorov MIB, a Dušan Ševela, head of design development (vedúci rozvoja dizajnu) zo spoločnosti ALTO Real Estate.
MIB upozornil, že kultivovaný verejný priestor nevzniká len odstraňovaním vizuálneho smogu, hoci práve reklama býva jedným z najviditeľnejších problémov. Rovnako dôležité sú dopravné značenie, mestský mobiliár, informačné systémy, zeleň, povrchy ulíc či celková čitateľnosť priestoru.
„Zo všetkých dostupných výskumov je jasné, že priestor okolo nás, nás výrazne ovplyvňuje a pokiaľ chceme úspešne čeliť všetkým výzvam, ktoré sa na nás dnes valia, musíme sa o prostredie v meste starať – to nás urobí silnejšími,“ uviedla Veronika Rút.
Podľa nej sa pri kultivovaní miest často ukáže, že reklamou sa problém iba začína. Skutočná zmena si vyžaduje rokovania, spoluprácu, legislatívne riešenia aj ochotu hľadať kompromis medzi samosprávou, podnikateľmi a verejnosťou. Upozornila tiež, že upravený a funkčný priestor môže byť prínosom aj pre obchodníkov, keďže estetickejšie a príjemnejšie prostredie dokáže prirodzene prilákať viac ľudí.
Bratislava sa téme vonkajšej reklamy a verejných priestorov venuje dlhodobo. Oto Nováček z Metropolitného inštitútu Bratislavy pripomenul, že MIB sa spolu s mestom a mestskými časťami podieľal na príprave princípov a štandardov vonkajšej reklamy, mapovaní reklamných plôch, zmene územného plánu aj zonácii reklamy. Podľa údajov, ktoré MIB uvádza, sa mestu od roku 2019 podarilo odstrániť približne 1290 reklamných stavieb.
Diskusia sa venovala aj širším pravidlám pre tvorbu mesta. MIB od roku 2019 pripravil viac ako dvadsať princípov a štandardov, ktoré riešia napríklad lavičky, mobiliár, povrchy, mestskú dlažbu, MHD zastávky, koše, cyklostojany, balíkomaty alebo zeleň. Tieto dokumenty sú dostupné aj pre odborníkov, samosprávy či investorov.
„Povrchy patria k úplne základným a integrálnym mestotvorným prvkom, ktoré zásadne ovplyvňujú to, akým spôsobom si vytvárame obraz o meste,“ vysvetlil Oto Nováček.
Pohľad súkromného sektora priblížil Dušan Ševela z ALTO Real Estate. Uviedol, že mestské princípy a štandardy považuje za správny smer a že investori potrebujú jasné pravidlá už na začiatku prípravy projektov.
„Nepozeráme sa len po hranicu nášho pozemku, ale zaujíma nás aj, čo sa bude diať za ňou – snažíme sa urobiť čo najširší presah, aby bol projekt verejnosťou prijatý. Snažíme sa komunikovať a radi sa necháme ovplyvňovať architektmi, porotcami súťaží či inými partnermi,“ dodal Dušan Ševela.
Z diskusie podľa MIB vyplynulo, že dobrý verejný priestor nestojí len na peniazoch. Dôležitá je aj politická vôľa, odbornosť, komunikácia, spolupráca a energia komunít, ktoré dokážu meniť svoje okolie aj menšími zásahmi. Práve miestne komunity majú podľa MIB významnú úlohu pri zmenách, ktoré nemusia byť finančne náročné, ale vyžadujú čas, starostlivosť a ochotu zapojiť sa.
