Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová predstavila v utorok 9. júna na tlačovej konferencii spolu so stranou Právo na pravdu návrh nového spôsobu dopravy v regióne. Projekt s názvom Dunajská vodná električka počíta so systémom pravidelnej lodnej dopravy po Dunaji, ktorá by podľa autorov mohla rozšíriť možnosti verejnej dopravy v Bratislavskom kraji.
Podľa predstaveného zámeru by vznikli dve hlavné linky. Západná vetva by spájala centrum Bratislavy s Devínom a rakúskym Hainburgom, východná linka by smerovala cez Čunovo, Hamuliakovo a Kyselicu až do Gabčíkova. Dunaj by sa tak podľa autorov návrhu stal súčasťou každodennej verejnej dopravy v Bratislavskom kraji.
Predseda strany Právo na pravdu Zoroslav Kollár pri predstavení projektu zdôraznil dopravný potenciál rieky. „Na Dunaji nie sú zápchy, semafory ani rozkopané cesty. Je čas využiť potenciál rieky, ktorá môže byť súčasťou moderného dopravného systému Bratislavského kraja,“ povedal Zoroslav Kollár.
Kandidátka na županku Zuzana Krajčovičová zároveň vyzvala vedenie kraja a hlavného mesta, aby sa podľa nej viac venovalo novým riešeniam dopravných problémov.
„Vyzývam súčasného župana Juraja Drobu a primátora Matúša Valla, aby prestali riešiť dopravu len maľovaním cyklopruhov a začali sa venovať skutočným riešeniam. Obyvatelia Bratislavského kraja nemajú tráviť hodiny v zápchach, ale čas so svojimi rodinami,“ uviedla Zuzana Krajčovičová.
Projekt počíta s nasadením moderných plne elektrických katamaránov s nulovými priamymi emisiami. Autori návrhu tvrdia, že výhodou riešenia je využitie existujúcej prírodnej dopravnej trasy bez potreby výstavby nových ciest, mostov alebo zásahov do chránených území. Vodná električka by podľa nich mohla lepšie prepojiť viaceré lokality pri Dunaji vrátane Devína, Danubiany či vodného diela Gabčíkovo.
Bratislavský samosprávny kraj však návrh vníma skepticky
Riaditeľ odboru komunikácie a marketingu BSK Michal Feik pre Bratislavský Večerník uviedol, že o zavedení akéhokoľvek nového dopravného prostriedku do integrovaného dopravného systému rozhoduje objednávateľ dopravy na základe odborných dát, ekonomických analýz, prevádzkových možností a reálnych potrieb cestujúcich.
„Nápad takzvanej vodnej električky nie je nijako nový. Podobné myšlienky sa v Bratislave objavili už pred viac ako desiatimi rokmi pod názvom Dunajbus. V tom čase boli predmetom odborných diskusií a ukázalo sa, že ich ekonomická a prevádzková efektívnosť je veľmi otázna,“ uviedol Michal Feik.
BSK zároveň pripomína, že dopravná situácia v kraji sa za posledné desaťročie výrazne zmenila. Najmä po otvorení rýchlostnej cesty R7 sa podľa kraja zásadne zlepšila dopravná obsluha juhovýchodnej časti regiónu. Práve smer z Podunajska, pre ktorý bývajú podobné projekty najčastejšie prezentované, dnes už podľa BSK nepatrí medzi najkritickejšie dopravné koridory kraja.
Kraj upozorňuje aj na praktickú stránku prípadnej každodennej prevádzky. Pri staršom projekte Dunajbus sa podľa BSK cena jednosmerného lístka pohybovala okolo 5 eur, čo by dnes znamenalo minimálne približne 7 eur. Cesta proti prúdu Dunaja by pritom trvala približne 45 minút, čo by podľa kraja bolo v porovnaní so súčasnou autobusovou dopravou časovo aj cenovo nekonkurencieschopné.
„Treba si tiež otvorene povedať, že Bratislavský kraj nie je len územie pri Dunaji. Väčšina obyvateľov regiónu žije mimo jeho bezprostredného dosahu a lodnú dopravu by pri svojich každodenných cestách nemohla využívať. Ak dnes hovoríme o kapacitných problémoch verejnej dopravy, tie sa vo výraznej miere koncentrujú najmä na vstupoch do Bratislavy zo Záhoria a z malokarpatského regiónu. Práve tam by mali smerovať naše investície a pozornosť,“ uviedol Michal Feik.
Podľa BSK by preto mali investície smerovať najmä do posilňovania autobusových a vlakových liniek, lepšej integrácie verejnej dopravy, budovania prestupných terminálov a preferencie verejnej dopravy v premávke.
„Keďže finančná, technická, organizačná aj prevádzková náročnosť celého projektu by bola mimoriadne vysoká, tento návrh vnímame skôr ako zaujímavú turistickú atrakciu alebo doplnkovú službu pre návštevníkov regiónu, nie ako reálny a systémový plán na riešenie kapacitných problémov verejnej dopravy v Bratislavskom kraji,“ uzavrel Michal Feik.
Vývoj pred komunálnymi voľbami 2026 bude Bratislavský Večerník sledovať v rubrike Komunálne voľby.
