Nie všetky významné umelecké diela nájdete v galériách či múzeách. Desiatky z nich sú súčasťou škôl, internátov a ďalších verejných budov Bratislavského kraja. Jedno z mimoriadne zaujímavých sa ukrýva v priestoroch Hotelovej akadémie na Mikovíniho ulici v Novom Meste v Bratislave. Monumentálnu maľbu Strom vytvoril v roku 1964 významný slovenský výtvarník Mikuláš Klimčák.
Na dielo upozornil Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý postupne mapuje umelecké realizácie nachádzajúce sa vo svojich budovách a areáloch. Podrobnosti o Klimčákovom diele zverejnil na svojom webe Bratislavskykraj.sk. Kraj zároveň prevádzkuje samostatný Mapový portál BSK venovaný umeniu.
Strom je súčasťou samotnej architektúry
Veľkoplošná maľba nevznikla ako klasický obraz, ktorý by bolo možné jednoducho premiestniť. Klimčák ju vytvoril priamo do omietky na konkávne tvarovanej stene. Dielo sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou architektúry dnešnej Hotelovej akadémie na Mikovíniho 1.
Pozornosť púta rozmermi, výraznými farbami, geometrickými tvarmi aj nezvyčajnou kompozíciou. Autor zámerne ponechal povrch omietky štruktúrovaný namiesto použitia v tom čase populárneho hladkého a lešteného štukolustra. Nerovný povrch spôsobuje, že veľké farebné plochy reagujú na dopadajúce svetlo a opticky sa menia.
Dielo zároveň nesie znaky takzvaného bruselského štýlu, ktorý sa v Československu výrazne presadil po úspechu československej expozície na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli. Do architektúry, dizajnu a monumentálneho umenia priniesol geometrické tvary, dynamické línie, výraznú farebnosť a modernejší výtvarný jazyk.
V abstraktnej kompozícii sa ukrývajú ľudia, vajce aj Strom poznania
Na prvý pohľad pôsobí Klimčákova maľba abstraktne. Pri podrobnejšom skúmaní však možno medzi kruhmi, polygónmi, ležatou osmičkou a ďalšími geometrickými útvarmi objaviť konkrétne symboly.
V kompozícii sú ukryté tri ľudské postavy a strom s jablkami. Jedna postava stojí pod stromom, ďalšia odkazuje na známe renesančné zobrazenie človeka Leonarda da Vinciho. Tretia drží v ruke vajce, ktoré možno interpretovať ako symbol života či vzniku. Samotný strom je možné čítať ako Strom poznania.
Práve symbolika dáva dielu ďalšiu rovinu. Mikuláš Klimčák bol výrazne spätý aj so sakrálnym umením a do monumentálnej realizácie vo verejnej budove dokázal vložiť odkazy, ktoré možno interpretovať biblicky, filozoficky aj ako všeobecné úvahy o človeku a poznaní.
Dielo pritom vzniklo v roku 1964, keď sa spoločenské a kultúrne pomery v Československu postupne uvoľňovali. Striktný socialistický realizmus predchádzajúceho obdobia začali nahrádzať modernejšie výtvarné postupy a do architektúry sa vo väčšej miere vracala abstrakcia, experimentovanie a práca s novými materiálmi.
BSK mapuje umenie, okolo ktorého ľudia denne prechádzajú
Klimčákov Strom je súčasťou širšieho umeleckého dedičstva ukrytého vo verejných budovách Bratislavského kraja. BSK už v predchádzajúcich rokoch začal systematicky vyhľadávať a dokumentovať umelecké artefakty v stredných školách, internátoch, zdravotníckych či sociálnych zariadeniach.
Kraj uvádza, že pri mapovaní objavil desiatky diel, pričom mnohé pochádzajú z obdobia od 50. do 80. rokov 20. storočia. Časť z nich vznikala priamo pri výstavbe verejných budov. Niektoré nesú výraznú stopu dobovej ideológie, iné si zachovali originálny autorský rukopis a nadčasovú umeleckú hodnotu.
Výsledky postupne sprístupňuje aj prostredníctvom interaktívnej mapy Umenie vo verejnom priestore Bratislavského kraja. Jej cieľom je nielen ukázať, kde sa jednotlivé diela nachádzajú, ale tiež zachovať informácie o ich autoroch, období vzniku a umeleckom význame. BSK projekt opisuje ako spôsob ochrany a popularizácie umenia, ktoré by inak mohlo zostať mimo pozornosti verejnosti.
Aj viac ako šesť desaťročí po svojom vzniku tak Klimčákov Strom pripomína jednu menej viditeľnú vrstvu Bratislavy – umenie, ktoré nie je vystavené za múrmi galérie, ale stalo sa priamou súčasťou budov a každodenného života ich používateľov.
Prečítajte si tiež:
