BRATISLAVA – STARÉ MESTO. Presne pred 85 rokmi, 9. septembra 1941, prijala vláda vojnového Slovenského štátu nariadenie známe ako Židovský kódex. Jeden z najtvrdších protižidovských právnych predpisov vtedajšej Európy systematicky zbavoval Židov základných práv a vytváral právny rámec ich vylúčenia zo spoločnosti. V stredu 9. septembra 2026 si Slovensko pripomína Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Pietna spomienka sa konala aj na Rybnom námestí v Bratislave.
Dátum 9. september patrí v slovenskom kalendári medzi pamätné dni. Pripomína prijatie nariadenia č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, ktoré vošlo do dejín pod názvom Židovský kódex. Predpis založený na rasovom princípe drasticky obmedzil občianske, spoločenské, hospodárske aj osobné práva židovského obyvateľstva. Prenasledovanie neskôr vyústilo do deportácií a masového vraždenia.
Pietna spomienka na Rybnom námestí
V stredu 9. septembra 2026 sa na Rybnom námestí v Bratislave uskutočnilo pietne podujatie venované obetiam holokaustu a rasového násilia. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia politického, kultúrneho a spoločenského života i zahraniční diplomati. Fotoreportáž z podujatia poskytol Bratislavskému Večerníku fotoreportér Miroslav Košírer.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik pri tejto príležitosti upozornil, že holokaust je varovaním pred tým, kam môže spoločnosť dospieť, keď začne tolerovať nenávisť a postupné odoberanie práv určitej skupine obyvateľov. „Holokaust ukázal, kam až môže spoločnosť dospieť, keď sa nenávisť stane prijateľnou súčasťou verejného priestoru, keď sú ľudia postupne zbavovaní svojich práv a keď demokratické pravidlá, ľudské práva a dôstojnosť človeka prestanú byť rešpektované,“ uviedol Božik.
Podľa predsedu ZMOS nestačí uchovávať iba fyzické pamiatky na tragické udalosti. Mestá a obce by mali zachovávať aj pamäť hodnôt, ktoré sa s nimi spájajú. Za dôležité považuje vysvetľovať mladým ľuďom nielen to, čo sa počas holokaustu stalo, ale aj mechanizmy, ktoré umožnili prenasledovanie ľudí na základe ich pôvodu či viery. „Sloboda, demokracia ani ľudská dôstojnosť nie sú samozrejmosťou. Každá generácia ich musí chrániť a odovzdávať ďalej,“ zdôraznil Božik.
Droba: Nenávisť dostala podporu paragrafov
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba pri príležitosti výročia upozornil práve na moment, keď prenasledovanie získalo podobu štátom prijatého práva. „Deviateho septembra 1941 prijala vláda Slovenského štátu takzvaný Židovský kódex. Ľudí zbavoval práv a vylučoval zo spoločnosti len preto, že boli Židia. A po ponižovaní a prenasledovaní prišli deportácie a vraždenie,“ uviedol Droba.
Pripomenul zároveň, že za historickými číslami boli konkrétni ľudia – susedia, spolužiaci, priatelia a celé rodiny, ktoré prišli o domov, dôstojnosť a v mnohých prípadoch aj o život. „Bolo by pekné môcť povedať, že nenávisť patrí do minulosti. Naša spoločnosť však voči nej stále nie je odolná. Aj preto má pripomínanie obetí holokaustu a rasového násilia obrovský význam. Nielen ako prejav úcty obetiam a ich pozostalým, ale aj ako varovanie a memento pre súčasnosť a budúcnosť,“ dodal predseda BSK.
Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia tak nie je iba pripomienkou tragickej kapitoly slovenských dejín. Výročie prijatia Židovského kódexu pripomína aj skutočnosť, že diskriminácia a prenasledovanie nevznikli zo dňa na deň. Predchádzalo im postupné obmedzovanie práv, vytláčanie ľudí zo spoločnosti a napokon aj štátom posvätená diskriminácia.
Foto: Miroslav Košírer
