Račiansky cintorín na Detvianskej ulici nie je iba miestom posledného odpočinku, ale aj jedinečnou kronikou mestskej časti. V sobotu 10. októbra sa o tom presvedčili účastníci komentovanej historickej prechádzky zo série Po Rači o Rači, ktorých úzkymi uličkami cintorína sprevádzala známa račianska historička a sprievodkyňa Mária Hatalová z Račianskeho muzeálneho spolku. Počas približne dvojhodinového rozprávania ožili príbehy vinohradníkov, kňazov, umelcov, pedagógov, športovcov aj obyčajných ľudí, ktorých životy boli neraz pozoruhodnejšie než románové osudy. Podujatie navštívil aj Bratislavský Večerník, ktorý prináša rozsiahlu fotogalériu. Na komentovanú historickú prechádzku po račianskom cintoríne prišlo približne 40 návštevníkov, ktorí si so záujmom vypočuli príbehy významných osobností spätých s históriou Rače.
História Rače sa neukrýva iba v archívoch, starých kronikách či historických budovách. Mnohé príbehy zostali zachované na náhrobných kameňoch miestneho cintorína, ktorý vznikol na prelome 17. a 18. storočia. Práve tieto príbehy priblížila účastníkom októbrovej prechádzky Mária Hatalová, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu a popularizácii račianskej histórie.
Počas prehliadky sa pristavovala pri hroboch osobností, ktoré svojou prácou, odvahou, talentom alebo spoločenským pôsobením zanechali v Rači výraznú stopu. Nechýbali ani úsmevné príhody, rodinné spomienky či tragické udalosti, ktoré sa v miestnom ústnom podaní zachovali celé desaťročia.
Martin Lednár položil život pri záchrane matky s deťmi
Jedným z najsilnejších príbehov bol osud račianskeho vinohradníka Martina Lednára (1879 – 1943). Patril medzi aktívnych predstaviteľov miestneho vinohradníctva a v roku 1936 sa podieľal na založení Slovenského vinohradníckeho družstva. Račianska časť družstva pôsobila v Pálffyho kúrii, ktorú Lednár odkúpil od pozostalých po barónskej rodine Neveriovcov. Jeho život sa však skončil tragicky.
Podľa rozprávania Márie Hatalovej sa v roku 1943 na železničnej stanici pokúsil zachrániť matku s dvoma deťmi, ktoré sa ocitli v nebezpečenstve medzi koľajami. Ženu a deti sa mu podarilo dostať mimo dosahu prichádzajúceho vlaku, sám však už uniknúť nestihol. Jeho príbeh pripomína, že medzi osobnosťami račianskej histórie boli aj ľudia, ktorí dokázali obetovať vlastný život pre záchranu druhých.
Vinohradníkovi za nájdený poklad darovali pančované víno
Úsmevnejší príbeh sa spája s manželmi Lidkovcami, ktorých hrob zdobí zachovaný historický liatinový kríž. Muž podľa rozprávania sprievodkyne vykonával aj nepríjemné práce, ktorým sa ostatní vyhýbali. Pomáhal napríklad pri odstraňovaní pozostatkov obetí železničných nešťastí. Bol známy svojou mimoriadne tvrdou povahou a odolnosťou. Traduje sa, že pri práci dokázal jednou rukou zbierať pozostatky a druhou jesť osolený chlieb.
Pri práci vo vinohrade raz údajne objavil poklad, ktorý tam majitelia ukryli počas vojnových udalostí. Poctivo im ho vrátil a za odmenu mu prisľúbili 30 litrov vína. Namiesto kvalitného račianskeho vína však dostal takzvaný čingír – pančované víno. Jeho manželka Terézia pracovala v tabakovej továrni v Bratislave a vychovala päť detí. Aj ich rodinné príbehy sú súčasťou miestnej histórie, ktorú Mária Hatalová uchováva prostredníctvom spomienok potomkov.
Lukáč Polakovič sa zaslúžil o rozvoj pútnického miesta v Marianke
Významnou zastávkou bol hrob račianskeho rodáka, kňaza Lukáča Polakoviča (1898 – 1973). Pochádzal z početnej rodiny s dvanástimi deťmi. Keďže rodina nemala dostatok finančných prostriedkov na jeho štúdium, vo Viedni si privyrábal prácou v nemocniciach. Stal sa prvým Slovákom, ktorý vstúpil do rehole tešiteľov. V roku 1927 priviedol túto rehoľu do Marianky, kde sa zaslúžil o obnovu bývalého paulínskeho kláštora, vybudovanie vodovodu, obnovu studne a vznik známej krížovej cesty.
Jeho život výrazne ovplyvnili politické udalosti po roku 1948. V päťdesiatych rokoch bol internovaný a neskôr pôsobil na viacerých miestach v Čechách. Zomrel počas návštevy svojej sestry v rodnej Rači. Pri neďalekom rodinnom hrobe Polakovičovcov sprievodkyňa pripomenula aj učiteľky Máriu a Žofiu Podhradské, ktoré zasvätili život vzdelávaniu račianskych detí. Žofia Podhradská patrila medzi prvé ženy v Rači, ktoré jazdili na bicykli. Zachovala sa dokonca spomienka na fotografiu v učiteľských novinách, na ktorej sedela na historickom bicykli s veľkým predným kolesom. „Ja som tú fotografiu videla, ale už ju dnes neviem zohnať, takže keby náhodou ste ju niekde – niekto videli, veľmi by som ju uvítala… Vtedy to učiteľské povolanie bolo ešte také, že učiteľky si naozaj vážili,“ doplnila Mária Hatalová.
Marta Prokešová zdobila Bratislavskú lýru aj Bratislavské hudobné slávnosti
Medzi osobnosťami, ktoré si zaslúžia pripomenutie, nechýbala legendárna račianska kvetinárka Marta Prokešová. Jej kvetinové aranžmány zdobili významné kultúrne a spoločenské podujatia v Bratislave vrátane Bratislavskej lýry a Bratislavských hudobných slávností. Pripravovala tiež vence na Slavín, svadobné kytice a výzdobu bratislavských kostolov. Svoje remeslo sa naučila u kvetinára Flóra a neskôr pôsobila v známom kvetinárstve Flora na Krížnej ulici. Jej talent presiahol hranice Slovenska. Za svoje floristické výtvory získala ocenenia na medzinárodných podujatiach v Japonsku, Lipsku či Londýne.
Na račianskom cintoríne odpočíva aj herec Jaroslav Ďuríček
Ďalšou zastávkou bol hrob herca, zabávača, dramatika a scenáristu Jaroslava Ďuríčka, ktorý zomrel v roku 2023. Počas svojej kariéry pôsobil v dedinskom divadle, Tatrarevue, na Novej scéne aj v Československom rozhlase. Diváci si ho pamätajú najmä z veselých charakterových postáv. Posledné roky života prežil u svojho syna v Rači, kde našiel aj miesto posledného odpočinku. Mária Hatalová pripomenula tiež významného typografa, grafického dizajnéra a kaligrafa Ľubomíra Krátkeho. V rokoch 1969 až 2004 vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venoval sa knižnej grafike, ilustráciám a umeleckému stvárneniu písma. Kniha Danielov sen, ktorú ilustroval, získala ocenenie Kniha roka 2001.
Kňaz Vojtech Rudroff vydával vlastné noviny a pomáhal rozvíjať Raču
Osobitnú pozornosť venovala sprievodkyňa kňazovi Vojtechovi Rudroffovi, ktorý v Rači pôsobil približne 33 rokov. Počas jeho pôsobenia vznikla nová rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici a Katolícky kultúrny dom Andreja Hlinku. Podporoval vzdelávanie, spolkový život a duchovný rozvoj miestnych obyvateľov. Zaujímavosťou je, že už pred mnohými desaťročiami vydával a bezplatne rozdával vlastný farský vestník. Neinformoval v ňom iba o náboženskom živote, ale aj o spoločenských udalostiach, miestnych spolkoch, narodeniach, úmrtiach a dianí vo svete. Dnes tieto noviny predstavujú cenný historický prameň, z ktorého možno rekonštruovať každodenný život niekdajšej Rače. Vojtech Rudroff sa zaslúžil aj o výstavbu kostola dokončeného v roku 1937. Jeho meno dnes pripomína ulica na sídlisku Rínok.
Barónske hroby ukrývajú aj príbeh päťročného dievčatka
Zaujímavou časťou prehliadky boli takzvané barónske hroby, v ktorých odpočívajú príslušníci šľachtickej rodiny Neveriovcov. Mária Hatalová upozornila na hrob barónky Vilmy Neveriovej a jej päťročnej dcéry. Podľa zachovaného podania mohlo dievčatko zomrieť po uštipnutí hadom. Túto možnosť pripomínajú aj symboly hadov na náhrobku. Na pomníku sa nachádza tiež barónska korunka, ktorá odkazuje na spoločenské postavenie rodiny. Sprievodkyňa priblížila aj príbeh opáta Jána Hočára, pedagóga, národovca a spoluzakladateľa Matice slovenskej. Po zákaze verejnej činnosti v roku 1867 mu poskytol útočisko račiansky farár Moric Alster.
Janko Račanský a slávna tradícia ochotníckeho divadla
Rača mala v minulosti mimoriadne aktívny kultúrny život, ktorého dôležitou súčasťou bolo ochotnícke divadlo. Jednou z jeho najvýznamnejších osobností bol Janko Račanský, vlastným menom Ján Trtol. V tridsiatych až päťdesiatych rokoch minulého storočia patril medzi výrazné osobnosti miestneho divadelného života. Račianski ochotníci uvádzali hry Ferka Urbánka aj ďalších autorov. Medzi ich významné úspechy patrilo uvedenie operety Modrá ruža od Gejzu Dusíka. Na predstavení bol podľa rozprávania Márie Hatalovej prítomný aj samotný skladateľ, ktorý výkon račianskych ochotníkov ocenil. Janko Račanský neskôr pokračoval v umeleckej kariére na Novej scéne.
Stano Lednár zahynul na Matterhorne. Jeho náhrobok tvorí kus skaly z hory
Mimoriadne silný príbeh sa spája s račianskym rodákom a horolezcom Stanom Lednárom. Patril medzi významných slovenských horolezcov svojej generácie. Absolvoval náročné výstupy v Tatrách, Julských Alpách, na Kaukaze aj v ďalších európskych pohoriach. V roku 1967 sa ako člen československého reprezentačného družstva pokúsil zdolať severnú stenu švajčiarskeho Matterhornu. Počas výstupu sa pri upevňovaní istiacej skoby odtrhla časť skalnej steny a Lednár utrpel smrteľné zranenia. Jeho tragická smrť zasiahla celú Raču. Podľa spomienok Márie Hatalovej prišlo na jeho pohreb približne tisíc ľudí. Priatelia horolezci neskôr priniesli z Matterhornu kus žuly, ktorý sa stal súčasťou jeho náhrobku. Aj po desaťročiach sa pri jeho hrobe stretávajú horolezci, aby si pripomenuli jeho pamiatku.
Račiansky cintorín pripomína aj vedcov, pedagógov a podnikateľov
Počas prechádzky zazneli aj mená ďalších významných osobností. Medzi nimi profesor Jozef Daniel, jeden z priekopníkov slovenskej psychológie, ktorý publikoval desiatky odborných prác a 155 vedeckých štúdií. Sprievodkyňa predstavila tiež Eleonóru Adlerovú, vysokoškolskú pedagogičku a fyzičku, ktorá pôsobila na Slovenskej technickej univerzite a stála pri vzniku Univerzity tretieho veku. Spomenula dirigenta Ivana Luknára, ktorý pôsobil ako umelecký vedúci spevokolu Bradlan, ale aj jeho otca Viliama Luknára, spojeného so vznikom račianskeho spevokolu Vatra. Pozornosť venovala aj rodine Henčlovcov, ktorá vlastnila pílu na mieste dnešnej Drevony, či staviteľskej rodine Homolovcov, ktorej náhrobok je vyhotovený zo vzácneho onyxu. Zaznel tiež príbeh vojenského pilota Vojtecha Polakoviča, ktorý tragicky zahynul počas leteckého výcviku, a historika Ľudovíta Havloviča, zakladateľa Račianskej pamätnej izby. Práve Havlovičova práca patrí medzi dôležité základy dnešného poznávania račianskej histórie.
Najstarší zachovaný umelecký náhrobok pochádza z roku 1873
Účastníci prechádzky sa pristavili aj pri historicky a umelecky hodnotných náhrobkoch. Za najstarší zachovaný umelecký náhrobok na račianskom cintoríne je považovaný pomník Márie Bednaričovej z roku 1873. Jeho výzdoba obsahuje symboly, ktoré mali v minulosti hlboký duchovný význam. Včela predstavovala večný život a spojené ruky symbolizovali prechod zo života do smrti. Mária Hatalová upozornila aj na poškodený pieskovcový náhrobok rodiny Ilveckých, ktorý sa potomkovia snažia zachrániť. Historické náhrobky totiž nie sú iba miestami posledného odpočinku. Predstavujú aj cenné umelecké a remeselné pamiatky.
Moric Alster zanechal v Rači výraznú stopu
Záverečná časť prechádzky patrila významnému račianskemu kňazovi Moricovi Alsterovi. V Rači pôsobil 33 rokov a výrazne sa zaslúžil o rozvoj duchovného aj spoločenského života. Podieľal sa na prestavbe Farského kostola svätých Filipa a Jakuba, ktorého loď bola predĺžená približne o osem metrov. Jeho zápisky vo farskej kronike sú dodnes dôležitým historickým prameňom. Na jeho počesť nesie jedna z hlavných ulíc historickej Rače názov Alstrova. Pri jeho hrobe rastie aj mohutný jaseň, ktorý patrí medzi najvýraznejšie stromy cintorína.
História Rače žije v spomienkach jej obyvateľov
Októbrová prechádzka ukázala, že račiansky cintorín je mimoriadne hodnotným miestom historickej pamäti. Za menami na náhrobných kameňoch sa ukrývajú príbehy ľudí, ktorí budovali školy, zakladali spolky, pestovali vinohrady, rozvíjali kultúru, pomáhali druhým alebo reprezentovali svoju obec ďaleko za jej hranicami. Mnohé z týchto príbehov by sa bez práce miestnych historikov a nadšencov postupne vytratili z kolektívnej pamäti. Mária Hatalová počas prechádzky pripomenula aj činnosť miestneho muzeálneho spolku a potrebu ďalších dobrovoľníkov, ktorí by pomohli s archiváciou historických materiálov a uchovávaním spomienok.
Bratislavský Večerník prináša z historickej prechádzky rozsiahlu fotogalériu, ktorá zachytáva nielen atmosféru podujatia, ale aj hroby a náhrobky významných račianskych osobností. Ich príbehy pripomínajú, že história nie je iba súhrnom dátumov a udalostí. Tvoria ju predovšetkým ľudia, ktorých životy a skutky ovplyvnili podobu dnešnej Rače. Všetky fotografie môžete nájsť na našej Facebookovej stránke Bratislavský Večerník: foto 1/4, foto 2/4, foto 3/4 a foto 4/4.
Jasné, aktuálne správy o Rači nájdete v Račianskom Večerníku.
foto: Marián Luha, Bratislavský Večerník
kamera: Leica Leitzphone / Xiaomi 17 Ultra
