Na bratislavskom sídlisku Medzijarky vo Vrakuni stojí už takmer päť desaťročí nezvyčajné umelecké dielo, ktoré miestni obyvatelia poznajú ako lietajúci tanier či UFO. Monumentálna plastika akademického sochára Juraja Hovorku sa stala jedným zo symbolov sídliska. V minulosti jej pritom hrozilo odstránenie. Dnes je opäť miestom detských hier a neodmysliteľnou súčasťou verejného priestoru. Na pozoruhodné dielo a jeho históriu upozornil fotoreportér Bratislavského Večerníka Miroslav Košírer, ktorý zachytil súčasnú podobu plastiky aj život v jej okolí.
Lietajúci tanier pristál na sídlisku v roku 1977
Nezvyčajné umelecké dielo vytvoril akademický sochár Juraj Hovorka v 70. rokoch minulého storočia. Od roku 1977 je súčasťou sídliska Medzijarky a svojím futuristickým vzhľadom dodnes priťahuje pozornosť okoloidúcich.
Plastika má výšku približne 4,5 metra a priemer osem metrov. Jej charakteristický diskovitý tvar pripomína vesmírnu loď z vedecko-fantastických filmov. Pre generácie detí z Vrakune a okolitých mestských častí predstavovala oveľa viac než len umelecký objekt. Stala sa miestom hier, dobrodružstiev a nekonečných príbehov o mimozemšťanoch. Pod jej konštrukciou sa stretávali kamaráti, vznikali detské priateľstvá a fantázia menila obyčajné sídlisko na vesmírnu základňu.
V 90. rokoch jej hrozilo odstránenie
Osud unikátnej plastiky však nebol vždy priaznivý. V 90. rokoch minulého storočia sa jej technický stav výrazne zhoršil. Z konštrukcie mizli časti hliníkového opláštenia a umelecké dielo postupne chátralo. Problémom sa stal aj stav okolitého verejného priestoru, ktorý bol v tom období spájaný s negatívnymi sociálnymi javmi v blízkosti známeho obytného domu prezývaného Pentagón. Poškodená konštrukcia začala predstavovať bezpečnostné riziko a objavili sa úvahy o jej odstránení.
Ako pripomína Miroslav Košírer, o hrozbe demontáže v minulosti informoval aj Večerník. Proti odstráneniu sa však postavili obyvatelia sídliska, pre ktorých malo UFO nielen umeleckú, ale aj výraznú osobnú a generačnú hodnotu. Ich záujem o zachovanie plastiky napokon pomohol tomu, aby nezmizla z verejného priestoru.
Rekonštrukcia v roku 2014 zachránila unikátne dielo
Významným medzníkom sa stal rok 2014, keď bola zabezpečená rekonštrukcia lietajúceho taniera. Podľa informácií Miroslava Košírera obnovu zabezpečila mestská časť Podunajské Biskupice. Počas rekonštrukcie boli doplnené poškodené a chýbajúce časti konštrukcie a obnovený povrch plastiky.
Dôležitou súčasťou obnovy bolo zachovanie pôvodného charakteru umeleckého diela. Pri prácach sa preto použili rovnaké materiály a technologické postupy, aké boli využité pri jeho vzniku. Vďaka rekonštrukcii sa podarilo zachrániť pozoruhodnú ukážku výtvarného umenia vo verejnom priestore, ktorá pripomína obdobie výstavby bratislavských sídlisk v druhej polovici 20. storočia.
Z chátrajúceho priestoru je opäť miesto stretávania
Dnes má okolie lietajúceho taniera podstatne príjemnejšiu podobu než v období jeho najväčšieho úpadku. Priestor pod plastikou a v jej bezprostrednom okolí opäť využívajú deti a obyvatelia sídliska. Park zároveň slúži na organizovanie rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Fotografie Miroslava Košírera dokumentujú nielen samotné umelecké dielo, ale aj spoločenský život v jeho okolí. UFO tak zostáva príkladom toho, ako môže výtvarné dielo vytvorené pred desaťročiami naďalej plniť svoju pôvodnú úlohu – oživovať verejný priestor, podporovať stretávanie ľudí a vytvárať charakteristickú identitu miesta.
Lietajúci tanier by si zaslúžil informačnú tabuľu
Hoci je vrakunské UFO medzi miestnymi obyvateľmi dobre známe, mnohí návštevníci nemusia poznať jeho autora ani históriu. Miroslav Košírer preto upozorňuje, že vhodným doplnením priestoru by bola informačná tabuľa umiestnená v blízkosti plastiky. Tá by mohla návštevníkom priblížiť meno akademického sochára Juraja Hovorku, rok vzniku diela, jeho umelecký význam aj okolnosti záchrany a rekonštrukcie. Takéto označenie by zároveň pripomínalo, že nejde iba o netradičnú atrakciu pre deti, ale o hodnotnú súčasť výtvarného dedičstva Bratislavy.
Vrakunský lietajúci tanier tak po takmer päťdesiatich rokoch zostáva dôkazom, že aj umelecké diela na sídliskách môžu prežiť desaťročia, pokiaľ sa nájdu ľudia, ktorým záleží na ich zachovaní.
Foto: Miroslav Košírer / Bratislavský Večerník
