Slovenské zdravotníctvo čaká náročný rok 2027. Hoci sa počíta s navýšením rozpočtu o 540 miliónov eur, podľa viceprezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK) MUDr. Roberta Vetráka, MPH., tieto prostriedky nebudú postačovať na pokrytie potrieb nemocníc a ambulancií. Problémom zostáva aj zadlžovanie štátnych nemocníc, nedostatok zdravotníckeho personálu či spôsob financovania poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
O budúcnosti slovenských nemocníc diskutovali odborníci v utorok 20. októbra 2026 na konferencii TREND Zdravotnícky manažment 2026. Jednou z hlavných tém podujatia bolo financovanie zdravotníctva v nasledujúcom roku, optimalizácia siete nemocníc a hľadanie riešení, ktoré by zabránili opakovanému zadlžovaniu zdravotníckych zariadení. Na viac ako hodinovej panelovej diskusii s názvom „Nemocnice – ako ďalej“ sa zúčastnil aj viceprezident Slovenskej lekárskej komory MUDr. Robert Vetrák, MPH., ktorý priblížil najdôležitejšie závery a problémy, o ktorých účastníci diskutovali.
Viac peňazí do zdravotníctva nemusí stačiť
Jednou z najzásadnejších otázok bolo plánované navýšenie rozpočtu zdravotníctva na rok 2027 o 540 miliónov eur. Podľa Vetráka však ani táto suma nebude postačovať na pokrytie všetkých potrieb zdravotníckeho systému. „V prvom rade odznelo, že plánované navýšenie rozpočtu na zdravotníctvo o 540 miliónov eur nebude stačiť na pokrytie potrieb jednotlivých segmentov. Veď až polovica týchto financií pôjde na platový automat. Na posilnenie financovania ambulantného a nemocničného sektora tak zostane žalostne málo prostriedkov,“ upozornil Vetrák.
Platový automat, ktorý upravuje odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov, tak podľa jeho vyjadrenia pohltí významnú časť dodatočných financií. Nemocnice aj ambulancie pritom potrebujú prostriedky nielen na mzdy, ale aj na zabezpečenie každodennej prevádzky a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Optimalizácia nemocníc nepriniesla očakávané výsledky
Ďalšou diskutovanou témou bola optimalizácia siete nemocníc. Slovensko má podľa Vetráka v porovnaní s krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vysoký počet akútnych nemocničných lôžok. Doterajšie reformné opatrenia však podľa jeho hodnotenia nepriniesli očakávané výsledky.
„Problémom je aj optimalizácia siete nemocníc. Slovensko má v porovnaní s krajinami OECD vysoký počet akútnych lôžok, no doterajšia stratifikácia ani optimalizácia siete nemocníc nepriniesli v tejto oblasti očakávané zmeny. Jedným z dôvodov je nedostatočná komunikácia medzi ministerstvom zdravotníctva a nemocnicami či regiónmi, ktorých sa plánované zmeny týkajú,“ vysvetlil viceprezident SLK.
Práve komunikácia medzi štátom, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a dotknutými regiónmi je podľa jeho slov jedným z problémov pri uskutočňovaní zmien.
Nemocnice potrebujú predvídateľné financovanie
Účastníci konferencie diskutovali aj o tom, či súčasný systém financovania dostatočne motivuje nemocnice k vyššej výkonnosti. Podľa Vetráka je problematické, ak sa od zdravotníckych zariadení očakáva vyšší počet výkonov, ale zároveň sú obmedzované mesačnými finančnými limitmi.
„Ďalšou výzvou je samotný systém financovania nemocníc, ktorý podľa diskutujúcich neposkytuje dostatočnú motiváciu na zvyšovanie výkonov. Ak chceme, aby nemocnice zvyšovali svoje výkony, nemôžu byť zároveň obmedzované mesačnými finančnými limitmi. V štátnych nemocniciach navyše riaditeľom chýbajú dostatočné manažérske nástroje na motiváciu lekárov k vyššej výkonnosti,“ uviedol.
Osobitnú pozornosť venovali diskutujúci systému DRG, ktorý slúži na financovanie nemocničnej starostlivosti podľa diagnostických skupín a náročnosti poskytovanej liečby. Jeho cieľom je vytvoriť spravodlivejšie podmienky financovania jednotlivých nemocníc. Podľa Vetráka však súčasné nastavenie systému prináša problémy najmä veľkým zdravotníckym zariadeniam.
Základné sadzby sa podľa jeho vyjadrenia prispôsobujú dostupným finančným zdrojom a počas roka sa menia, čo nemocniciam komplikuje ekonomické plánovanie.
Opakované oddlžovanie nie je dlhodobým riešením
Významnou témou konferencie bolo aj oddlžovanie štátnych nemocníc. Podľa viceprezidenta SLK samotné vyrovnávanie záväzkov zdravotníckych zariadení nedokáže vyriešiť ich ekonomické problémy, pokiaľ sa nezmenia podmienky ich fungovania. „Dôležitou témou bolo aj oddlžovanie štátnych nemocníc. Samotné oddlženie však nestačí, ak sa neprijmú opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu tejto situácie. Je potrebné prijať opatrenia na zefektívnenie fungovania štátnych nemocníc a zabezpečiť ich adekvátne financovanie,“ zdôraznil Vetrák.
Podľa jeho slov musí byť cieľom vytvorenie takých podmienok, aby nemocnice dokázali dlhodobo hospodáriť udržateľne a nevytvárali nové dlhy. Opakované oddlžovanie bez systémových zmien podľa neho problém nevyrieši.
Nedostatok sestier zostáva naliehavým problémom
Okrem financií sa diskusia dotkla aj personálnej situácie v slovenskom zdravotníctve. Jednou z najnaliehavejších otázok zostáva podľa Vetráka nedostatok zdravotných sestier. Personálne zabezpečenie nemocníc je pritom nevyhnutnou podmienkou fungovania zdravotníckeho systému. Nedostatok zdravotníckeho personálu môže komplikovať zabezpečovanie starostlivosti aj využívanie existujúcich kapacít nemocníc.
Diskutovalo sa aj o poplatkoch v ambulanciách
Samostatnou témou bol ambulantný sektor, ktorý podľa účastníkov konferencie takisto čelí problémom s financovaním. Pozornosť venovali pripravovanému novému katalógu zdravotných výkonov, ktorého súčasnú podobu Vetrák označil za neprijateľnú. Diskutovalo sa tiež o poplatkoch, ktoré pacienti platia v ambulanciách. Podľa Vetrákovho zhrnutia sa ambulancie pre nedostatočné financovanie nedokážu niektorým poplatkom vyhnúť.
Účastníci diskusie sa podľa neho zhodli na potrebe zaviesť do systému ambulantných poplatkov jasné pravidlá. Otázka financovania ambulancií tak zostáva ďalšou výzvou, ktorú bude potrebné riešiť spolu s ekonomickou stabilizáciou nemocníc.
Zdravotníctvo potrebuje systémové riešenia
Z diskusie na konferencii TREND Zdravotnícky manažment 2026 podľa Vetrákovho zhrnutia vyplynulo, že samotné navyšovanie finančných zdrojov nemusí stačiť. Zdravotnícky systém potrebuje aj zmeny v organizácii nemocničnej starostlivosti, predvídateľnejšie financovanie, riešenie personálneho nedostatku a opatrenia, ktoré zabránia opakovanému zadlžovaniu nemocníc.
Práve schopnosť spojiť dostatočné financovanie so systémovými zmenami bude jednou z rozhodujúcich otázok slovenského zdravotníctva v roku 2027.
Zdroj: MUDr. Robert Vetrák, MPH., viceprezident Slovenskej lekárskej komory – autorský materiál a zhrnutie diskusie z konferencie TREND Zdravotnícky manažment 2026, poskytnuté redakcii.
Foto: Miroslav Košírer
