Na slovenskej politickej scéne pribúdajú nové politické projekty. Právo na pravdu, Krajina či pripravovaná strana Tomáša Tarabu vyvolávajú otázky o budúcom rozložení politických síl. Pozornosť púta aj možný ďalší vývoj regionálnych politických projektov, napríklad bratislavského Dunaja. Zakladanie strán však nemusí byť iba otázkou politických ambícií. Slovenský systém financovania politických strán umožňuje získať milióny eur zo štátneho rozpočtu aj subjektom, ktoré sa do parlamentu vôbec nedostanú.
Slovensko má za sebou spojené komunálne a krajské voľby z 24. októbra 2026. Popri etablovaných politických stranách sa v nich predstavili aj nové politické subjekty, ktoré sa usilujú získať miesto na politickej scéne. Ich vznik môže mať viacero dôvodov. Od nespokojnosti s existujúcimi stranami cez snahu presadiť nové politické témy až po osobné ambície ich zakladateľov. Existuje však aj ekonomický rozmer politického podnikania, o ktorom sa vo verejnej diskusii hovorí menej.
Právo na pravdu, Krajina aj Tarabov nový projekt
Jedným z nových subjektov je politická strana Právo na pravdu, za ktorou stojí podnikateľ a advokát Zoroslav Kollár. Podľa registra politických strán Ministerstva vnútra SR bola zaregistrovaná 3. novembra 2025. Jej predsedom sa 10. februára 2026 stal Zoroslav Kollár. Strana sa predstavila aj v komunálnej a regionálnej politike. V Bratislavskom kraji podporovala kandidatúru Zuzany Krajčovičovej na predsedníčku samosprávneho kraja. Na politickej scéne pôsobí aj projekt Krajina, ktorý sa angažoval v bratislavských komunálnych voľbách. Otvorenou otázkou zostáva, či sa podobné projekty budú v budúcnosti uchádzať aj o celoslovenskú voličskú podporu.
Osobitnú pozornosť vyvolal bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten 13. októbra 2026 oznámil zámer založiť politickú stranu s názvom Taraba – Rozvoj Slovenska a začal zbierať podpisy potrebné na jej registráciu. „Slovensko potrebuje rozvoj a nie stagnáciu,“ vyhlásil pre STVR Taraba pri predstavení svojho projektu. Podľa jeho vyjadrení chce nová strana presadzovať hospodársky rozvoj, budovanie infraštruktúry a posilnenie regiónov. Na založenie politickej strany je na Slovensku potrebných najmenej 10-tisíc podpisov občanov a splnenie ďalších zákonných podmienok.
Z regionálnej strany môže vzniknúť celoslovenský projekt
Zaujímavým príkladom je aj politický projekt Dunaj, ktorý sa spája s bratislavskou komunálnou politikou. Regionálne politické subjekty sa prirodzene sústreďujú na problémy konkrétneho mesta alebo kraja. Môžu však postupne rozširovať svoju pôsobnosť a usilovať sa o podporu aj mimo pôvodného regiónu. Či sa podobnou cestou vydá aj Dunaj, zostáva otvorené. Z právneho hľadiska pritom nie je potrebné zakladať novú stranu iba preto, že pôvodne regionálny politický subjekt chce kandidovať v parlamentných voľbách. Rozhodujúce je splnenie zákonných podmienok účasti vo voľbách.
Na získanie štátnych peňazí netreba päť percent
Práve financovanie politických strán predstavuje zaujímavý rozmer ich fungovania. Podľa zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach existujú tri základné druhy príspevkov zo štátneho rozpočtu. Prvým je príspevok za hlasy získané v parlamentných voľbách, druhým príspevok na činnosť a tretím príspevok na mandát. Na vstup do Národnej rady SR potrebuje samostatne kandidujúca politická strana najmenej päť percent platných hlasov. Na získanie príspevku za hlasy však podľa aktuálne dostupného znenia zákona stačí prekročiť hranicu troch percent. To znamená, že politická strana môže zostať mimo parlamentu, no napriek tomu jej vznikne nárok na významné finančné prostriedky. Príspevok za hlasy sa vypláca jednorazovo. Príspevok na činnosť je v rovnakej celkovej výške, vypláca sa však postupne počas volebného obdobia. Strana bez poslaneckých mandátov nemá nárok na príspevok na mandát.
Koľko peňazí znamenajú tri percentá hlasov?
Pozrime sa na konkrétny modelový príklad. V parlamentných voľbách 30. septembra 2023 bolo odovzdaných 2 967 896 platných hlasov. Tri percentá z tohto počtu predstavujú približne 89 037 hlasov. Keďže zákon vyžaduje prekročenie trojpercentnej hranice, na vznik nároku by pri rovnakom počte platných hlasov bolo potrebných najmenej 89 037 hlasov, teda približne 3,000007 percenta. Hodnota jedného hlasu sa odvíja od priemernej mesačnej mzdy na Slovensku v kalendárnom roku predchádzajúcom voľbám. V roku 2022 dosiahla priemerná mzda 1 304 eur. Jeden hlas preto pri parlamentných voľbách v roku 2023 predstavoval príspevok 13,04 eura.
Pri zisku 89 037 hlasov by výpočet vyzeral nasledovne:
Príspevok za hlasy:
89 037 × 13,04 eura = 1 161 042,48 eura.
Príspevok na činnosť:
Rovnaká suma, teda 1 161 042,48 eura, rozdelená na jednotlivé splátky počas volebného obdobia.
Celková suma:
2 322 084,96 eura.
Politická strana by tak pri výsledku tesne nad tromi percentami mohla získať približne 2,32 milióna eur, hoci by nemala v parlamente ani jedného poslanca. Ide o modelový výpočet podľa pravidiel platných pre voľby v roku 2023, nie o automaticky garantovanú sumu pre budúce voľby.
V ďalších voľbách môže byť jeden hlas drahší
Výška štátneho príspevku sa odvíja od priemernej mzdy, ktorá v posledných rokoch rástla. Kým v roku 2022 dosahovala 1 304 eur, v roku 2025 už predstavovala 1 620 eur. Ak by sa parlamentné voľby konali v roku 2026 a použila sa priemerná mzda za rok 2025, hodnota jedného hlasu by podľa uvedeného mechanizmu predstavovala 16,20 eura. Pri rovnakom počte platných hlasov ako v roku 2023 by strana s výsledkom tesne nad tromi percentami získala:
Príspevok za hlasy
približne 1,44 milióna eur.
Príspevok na činnosť
v rovnakej celkovej výške.
Spolu
by tak išlo približne o 2,88 milióna eur.
Skutočná výška príspevkov v budúcich parlamentných voľbách bude závisieť od počtu platných hlasov, priemernej mzdy v rozhodujúcom roku a legislatívy účinnej v čase volieb.
Milióny dostávajú aj strany, ktoré sa do parlamentu nedostali
Nejde iba o teoretické výpočty. Podľa údajov Ministerstva financií SR, o ktorých v januári 2026 informovala agentúra TASR, majú politické subjekty za výsledky parlamentných volieb v roku 2023 získať počas volebného obdobia celkovo približne 92,87 milióna eur. V samotnom roku 2026 predstavujú plánované platby takmer 14,3 milióna eur. Príspevky dostávajú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali.
Príkladom je hnutie Republika, ktoré v parlamentných voľbách v roku 2023 získalo 4,75 percenta hlasov. Podľa údajov zverejnených agentúrou TASR má v roku 2026 dostať takmer 460-tisíc eur. Maďarská aliancia, ktorá takisto zostala mimo parlamentu, má v rovnakom roku získať viac ako 424-tisíc eur. Tieto sumy ukazujú, že aj politická strana bez poslaneckého zastúpenia môže disponovať významnými verejnými zdrojmi na svoju ďalšiu činnosť.
Pravidlá financovania sa môžu zmeniť
Systém štátnych príspevkov je zároveň predmetom politických diskusií. Ministerstvo vnútra SR v júni 2025 predstavilo návrh legislatívnych zmien, podľa ktorých by sa hranica potrebná na získanie štátnych príspevkov zvýšila z troch na päť percent. Rezort argumentoval tým, že štátne financovanie by mali dostávať predovšetkým politické subjekty, ktoré získajú parlamentné zastúpenie.
Návrh počítal aj s možným krátením príspevkov v závislosti od stavu verejných financií. Samotné predloženie návrhu však neznamená jeho schválenie. Pre budúce parlamentné voľby preto bude rozhodujúce konečné znenie účinnej legislatívy.
Sú nové strany politickým projektom alebo aj ekonomickou príležitosťou?
Vznik politických strán je prirodzenou súčasťou demokratickej súťaže. Nové subjekty môžu prinášať témy, ktoré existujúce strany prehliadajú, zastupovať odlišné skupiny voličov alebo vytvárať priestor pre nových politických predstaviteľov. Zároveň však nemožno ignorovať ekonomickú stránku ich fungovania. Možnosť získať miliónové príspevky aj bez parlamentného zastúpenia predstavuje významný finančný faktor.
To samo osebe nedokazuje, že konkrétna politická strana vznikla s cieľom získať peniaze zo štátneho rozpočtu. Takéto tvrdenie by si vyžadovalo konkrétne dôkazy o motivácii jej zakladateľov. Legitímnou otázkou však zostáva, či systém štátneho financovania nemôže motivovať aj vznik politických projektov, ktorých ambíciou nie je nevyhnutne získať parlamentnú väčšinu, ale vybudovať dostatočnú voličskú podporu na dlhodobé fungovanie.
Pri pohľade na vznik nových politických strán tak stojí za pozornosť nielen ich program a personálne obsadenie, ale aj transparentnosť financovania, hospodárenie a spôsob využívania verejných prostriedkov. Pretože aj politická strana, ktorá vo voľbách nezíska jediný poslanecký mandát, môže byť z pohľadu štátneho financovania úspešná.
