Pri Jarovciach plánujú nový zjazd z diaľnice D2. Projekt vyvoláva otázky o jeho prínose pre verejnosť
V blízkosti bratislavských Jaroviec sa pripravuje nové napojenie rozvojového územia na diaľnicu D2. Projekt s názvom „Rozšírenie križovatky Jarovce D2/D4“ zastrešuje Národná diaľničná spoločnosť, jeho prípravu však financuje súkromný investor. Podľa zistení dopravného portálu Doprava.org má križovatka sprístupniť pozemky spojené s podnikateľom Gustávom Lacom, ktorého meno sa objavilo aj v medializovanej kauze predaja bývalého outletového centra ONE Fashion vo Voderadoch štátu. Otázniky vyvoláva najmä súlad projektu s územným plánom Bratislavy a jeho skutočný dopravný prínos.
Na pripravovaný projekt upozornil 15. novembra 2026 Roman Kluvanec v analytickom článku na portáli Doprava.org. Podľa jeho zistení nejde iba o technické rozšírenie existujúcej diaľničnej križovatky D2/D4, ako by mohol naznačovať oficiálny názov stavby. V skutočnosti má pri diaľničnom odpočívadle Jarovce vzniknúť nové napojenie, ktoré umožní dopravnú obsluhu rozsiahleho rozvojového územia.
Dve okružné križovatky a nové komunikácie
Národná diaľničná spoločnosť predložila 22. októbra 2026 Ministerstvu životného prostredia SR oznámenie o zmene navrhovanej činnosti. Ministerstvo následne začalo zisťovacie konanie. Podľa predloženej dokumentácie má byť účelom stavby napojenie rozvojového územia pri odpočívadle Jarovce na diaľničnú sieť. Projekt predpokladá vybudovanie dvoch okružných križovatiek, po jednej na každej strane diaľnice D2. Súčasťou riešenia majú byť aj súbežné komunikácie pozdĺž diaľnice, označované ako kolektory.
Realizácia je rozdelená do dvoch etáp. V druhej etape sa majú nové komunikácie napojiť na existujúce vetvy diaľničnej križovatky D2/D4. Podľa analýzy portálu Doprava.org si prvá etapa vyžiada záber približne 37 hektárov pozemkov, druhá etapa približne 65 hektárov. Ide prevažne o poľnohospodársku pôdu. Oficiálna dokumentácia je dostupná na Enviroportáli.
Projekt financuje súkromná spoločnosť Hervex
Osobitnú pozornosť vyvoláva spôsob financovania pripravovanej stavby. Hoci v povoľovacom procese vystupuje ako navrhovateľ Národná diaľničná spoločnosť, projektovú dokumentáciu si objednala súkromná spoločnosť Hervex. Podľa zistení Doprava.org firmu prostredníctvom spoločnosti Koruna Finance ovládajú podnikateľ Gustáv Laca a jeho dcéra Ema Lacová. V júli 2026 uzavreli NDS a Hervex zmluvu o spolupráci pri príprave projektu. Zmluva zverejnená v Centrálnom registri zmlúv má uvedenú hodnotu nula eur. To však neznamená, že samotná výstavba nebude stáť peniaze.
Podľa dohodnutých podmienok má prípravu a realizáciu stavby financovať súkromný investor, ktorý ju následne bezodplatne odovzdá štátu. Národná diaľničná spoločnosť by tak získala novú dopravnú infraštruktúru bez priamych investičných nákladov na jej výstavbu. Zároveň by však po prevzatí stavby mohla niesť náklady spojené s jej prevádzkou a údržbou. Presné náklady na výstavbu zatiaľ nie sú verejne známe.
Pozemky súvisia s niekdajším projektom Metropolis
Územie medzi Petržalkou, Jarovcami a rakúskym Kittsee bolo v minulosti spájané s ambicióznym developerským projektom Metropolis. Spoločnosť TriGranit plánovala od roku 2009 vybudovať rozsiahle zábavné centrum, ktorého súčasťou malo byť aj veľké kasíno. Hodnota zamýšľanej investície sa uvádzala na úrovni približne 1,5 miliardy eur. Projekt sa napokon neuskutočnil.
Pozemky však zostali predmetom developerských záujmov a spoločnosť Hervex sa neskôr dostala pod kontrolu skupiny spojenej s Gustávom Lacom. Podľa Doprava.org podnikateľ po príprave technického riešenia novej križovatky získal aj ďalší približne 21-hektárový pozemok, ku ktorému dnes vedie iba poľná cesta.
Pripravované diaľničné napojenie by mohlo výrazne zlepšiť jeho dopravnú dostupnosť a tým potenciálne zvýšiť aj jeho ekonomickú hodnotu. Samotná časová následnosť kúpy pozemku a prípravy križovatky však nepreukazuje nezákonné konanie.
Gustáv Laca a kauza outletu vo Voderadoch
Meno podnikateľa Gustáva Lacu sa v poslednom období objavovalo aj v súvislosti s predajom bývalého outletového centra vo Voderadoch štátu. Podľa medializovaných informácií jeho spoločnosť Koruna Finance v roku 2020 previedla areál na ďalšiu spoločnosť zo skupiny za päť miliónov eur. V roku 2026 bol následne areál predaný štátu za 16,9 milióna eur na účely plánovaného Národného inovačného a technologického centra. Transakcia vyvolala politickú diskusiu o hospodárnosti nakladania s verejnými financiami. Ema Lacová v súvislosti s predajom použila označenie „slayáda“, ktoré sa následne objavilo aj v mediálnom priestore. Je však potrebné zdôrazniť, že pripravovaná križovatka pri Jarovciach predstavuje samostatný investičný projekt. Súvislosť s kauzou Voderady spočíva predovšetkým v osobe podnikateľa a jeho podnikateľskej skupine.
Územný plán Bratislavy s križovatkou nepočíta
Jednou z najzásadnejších otázok je súlad pripravovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou hlavného mesta. Podľa analýzy Doprava.org územný plán Bratislavy nepredpokladá vybudovanie novej diaľničnej križovatky pri odpočívadle Jarovce. Rozvojové územie má byť podľa platnej koncepcie dopravne obsluhované prostredníctvom mestskej cestnej siete. Počíta sa najmä s napojením na Panónsku cestu, cestu I/2 a cestnú sieť v okolí Jaroviec. Približne 600 metrov od navrhovaného diaľničného napojenia sa pritom nachádza poloha ďalšej plánovanej križovatky. Portál upozorňuje, že realizácia nového napojenia by mohla vzhľadom na požiadavky technických noriem skomplikovať alebo znemožniť výstavbu pôvodne plánovaného riešenia. Ministerstvo dopravy už podľa zistení portálu povolilo technické riešenie odlišné od príslušnej normy. Rozsah a konkrétne podmienky tejto výnimky však neboli v publikovanej analýze podrobne objasnené.
Pomôže nová križovatka vodičom?
Doprava.org spochybňuje aj dopravný prínos projektu. Podľa analýzy historických dopravných údajov spoločnosti TomTom vznikajú najvýraznejšie zdržania v tejto oblasti predovšetkým na ceste I/2 medzi Rusovcami a Petržalkou. Na približne 4,5-kilometrovom úseku sa môže cesta počas typickej rannej špičky predĺžiť zo 4,7 na 7,7 minúty. Na niektorých vetvách križovatky D2/D4 sú podľa rovnakého porovnania zdržania podstatne menšie. Autori analýzy preto upozorňujú, že nová križovatka nemusí riešiť najväčšie dopravné problémy územia. Naopak, môže priviesť ďalšie vozidlá do existujúcich dopravných prúdov a vytvoriť nové miesta, kde sa vodiči budú musieť zaraďovať medzi jazdné pruhy. Kritika sa týka aj dopravno-kapacitného posúdenia, ktoré podľa portálu dostatočne nehodnotí všetky potenciálne problematické úseky križovatky. Ide však o odborné hodnotenie autora analýzy, nie o konečný záver príslušných povoľovacích orgánov.
Existujú aj iné možnosti dopravného napojenia
Portál Doprava.org navrhuje zvážiť alternatívne riešenia, ktoré by podľa jeho hodnotenia mohli priniesť väčší úžitok širšej verejnosti. Jednou z možností je vybudovanie plánovanej preložky cesty I/2, ktorá by zabezpečila napojenie rozvojového územia na mestskú cestnú sieť. Ďalším riešením by mohlo byť vybudovanie križovatky s napojením na Panónsku cestu v polohe predpokladanej územným plánom. Autor analýzy zároveň navrhuje preveriť prestavbu existujúcej križovatky D2/D4 tak, aby sa odstránili niektoré ostré smerové vetvy a zlepšila plynulosť dopravy. Ide o návrhy, ktorých realizácia by si vyžadovala samostatnú projektovú prípravu, posúdenie dopravných účinkov a zabezpečenie financovania.
Verejnosť môže projekt pripomienkovať do 27. novembra
Pripravovaná stavba sa nachádza v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia SR začalo príslušné zisťovacie konanie po doručení oznámenia od Národnej diaľničnej spoločnosti. Podľa informácií zverejnených portálom Doprava.org môže verejnosť predkladať pripomienky do 27. novembra 2026. Na 26. novembra o 10.30 h je naplánované ústne pojednávanie na ministerstve. Pri komunikácii s ministerstvom je potrebné uviesť číslo konania 85325/2026.
Rozhodujúci bude verejný záujem
Spolupráca štátu so súkromnými investormi pri výstavbe dopravnej infraštruktúry nemusí byť sama osebe problematická. Developeri sa bežne podieľajú na financovaní komunikácií, ktoré sú potrebné na sprístupnenie ich investičných zámerov. Dôležité však je, aby nové stavby rešpektovali územnoplánovaciu dokumentáciu, bezpečnostné požiadavky a dlhodobé potreby dopravnej siete. V prípade pripravovanej križovatky pri Jarovciach zostáva viacero otázok. Predovšetkým, či navrhované riešenie predstavuje najvhodnejší spôsob dopravného napojenia územia, aký bude jeho vplyv na existujúcu premávku a či neobmedzí realizáciu iných plánovaných dopravných stavieb.
Rovnako dôležité bude objasniť, aké finančné záväzky vzniknú štátu po prevzatí križovatky do správy. O ďalšom osude projektu rozhodne povoľovací proces. Práve v ňom by mali dostať priestor nielen záujmy investora, ale aj potreby obyvateľov Jaroviec, Petržalky a vodičov využívajúcich diaľničnú sieť v južnej časti Bratislavy.



