Umelá inteligencia pod drobnohľadom: Od augusta platia nové pravidlá označovania AI obsahu. Týkajú sa aj živnostníkov a médií

Najčítanejšie

Umelá inteligencia sa stala každodenným pomocníkom podnikateľov, živnostníkov, marketingových agentúr aj novinárov. Pomáha písať články, pripravovať reklamné kampane, vytvárať fotografie či videá. Od 2. augusta 2026 však v Európskej únii platia nové pravidlá transparentnosti, ktoré upravujú aj označovanie obsahu vytvoreného pomocou umelej inteligencie. Povinnosti vyplývajú z európskeho nariadenia AI Act a môžu sa týkať aj malých slovenských firiem.

Na nové pravidlá upozornil 30. októbra 2026 portál Podnikateľov poradca, ktorý sa venoval povinnostiam živnostníkov a malých spoločností. Európska únia sa prostredníctvom nariadenia o umelej inteligencii snaží zabezpečiť, aby ľudia dokázali rozpoznať, kedy komunikujú s umelou inteligenciou a kedy sledujú synteticky vytvorený alebo upravený obsah. Nové pravidlá pritom neznamenajú zákaz používania umelej inteligencie. Ich cieľom je predovšetkým transparentnosť a ochrana verejnosti pred zavádzajúcimi informáciami.

Čo sa zmenilo od 2. augusta 2026

Základom novej právnej úpravy je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689, známe ako AI Act. Jeho článok 50 upravuje povinnosti transparentnosti pri používaní vybraných systémov umelej inteligencie. Pravidlá rozlišujú medzi poskytovateľmi AI systémov a subjektmi, ktoré tieto systémy používajú pri svojej činnosti.

Poskytovatelia systémov generujúcich syntetický obrazový, zvukový, videoobsah alebo text majú povinnosť zabezpečiť, aby bolo možné takýto obsah technicky identifikovať ako vytvorený alebo upravený umelou inteligenciou. Nariadenie pritom počíta s určitými výnimkami. Používatelia AI systémov v podnikateľskej alebo profesionálnej činnosti majú zase osobitné povinnosti pri zverejňovaní deepfake obsahu a niektorých textov určených na informovanie verejnosti. Oficiálne znenie článku 50 je dostupné na stránke Európskej komisie.

Musí živnostník označiť každý obrázok vytvorený umelou inteligenciou?

Nie. Pravidlá sú podrobnejšie a závisia od charakteru obsahu aj spôsobu jeho použitia. Predstavme si napríklad majiteľa malej reštaurácie, ktorý si pomocou umelej inteligencie vytvorí ilustračnú fotografiu jedla na sociálne siete. Samotná skutočnosť, že obrázok vznikol pomocou AI, ešte automaticky neznamená, že naň dopadá rovnaká povinnosť zverejnenia ako na deepfake.

Situácia sa však mení, ak umelá inteligencia vytvorí realistický obraz osoby, predmetu, miesta alebo udalosti, ktorý by mohol vyvolávať dojem autentického záznamu skutočnosti. V takom prípade môže ísť o deepfake v zmysle európskeho nariadenia.

Podnikateľ, ktorý takýto obsah zverejňuje, musí splniť príslušnú povinnosť informovať o jeho umelom pôvode. Z praktického hľadiska je preto vhodné pri realistických ilustračných vizualizáciách používať označenie, napríklad „Ilustračná vizualizácia vytvorená pomocou AI“. Takýto postup môže predchádzať nedorozumeniam aj v prípadoch, keď zákon výslovné označenie nevyžaduje.

Pozor na falošné fotografie politikov či verejných udalostí

Mimoriadne citlivou oblasťou sú realistické fotografie a videá zachytávajúce osoby alebo udalosti, ktoré sa v skutočnosti nestali. Umelá inteligencia dnes dokáže vytvoriť presvedčivé zábery politikov, známych osobností alebo verejných zhromaždení. Ak takýto obsah vyvoláva dojem autentického záznamu, hoci bol umelo vytvorený alebo upravený, môže spĺňať definíciu deepfake. Jeho zverejňovanie preto podlieha osobitným pravidlám transparentnosti. To je dôležité najmä pre médiá, reklamné agentúry, politické kampane a prevádzkovateľov sociálnych sietí.

Samotné označenie obsahu navyše neznamená, že jeho zverejnenie je automaticky v súlade so všetkými právnymi predpismi. Naďalej treba rešpektovať napríklad ochranu osobnosti, autorské právo a ďalšie príslušné pravidlá.

Musia médiá označovať články napísané pomocou AI?

Práve v tejto oblasti obsahuje európske nariadenie významnú výnimku. Článok 50 stanovuje povinnosť informovať o umelom pôvode textu vytvoreného alebo upraveného pomocou AI, ak je publikovaný s cieľom informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu. Táto povinnosť sa však neuplatňuje, ak obsah prešiel ľudskou kontrolou alebo redakčným dohľadom a za jeho publikovanie nesie redakčnú zodpovednosť fyzická alebo právnická osoba. Pre médiá je to zásadné rozlíšenie.

Ak novinár využije umelú inteligenciu pri spracovaní tlačovej správy, príprave podkladov alebo štylistickej úprave článku, pričom výsledný text skontroluje a redakcia zaň preberá zodpovednosť, samotné použitie AI automaticky nezakladá povinnosť označiť článok ako vytvorený umelou inteligenciou podľa tohto ustanovenia.

Iná situácia môže nastať pri automatickom publikovaní AI textov o verejných záležitostiach bez ľudskej kontroly a redakčnej zodpovednosti. Európska legislatíva tak rozlišuje medzi umelou inteligenciou ako pracovným nástrojom novinára a automatizovaným vytváraním verejne šírených informácií bez primeraného dohľadu.

Čo ak firma používa chatbota?

Nové pravidlá sa týkajú aj komunikácie medzi človekom a umelou inteligenciou. Poskytovatelia AI systémov určených na priamu interakciu s ľuďmi musia zabezpečiť, aby boli používatelia informovaní, že komunikujú s umelou inteligenciou, pokiaľ to nie je z okolností zjavné. Predstavme si napríklad internetový obchod, ktorého zákaznícka podpora využíva automatizovaného AI asistenta. Zákazník by mal vedieť, že nekomunikuje so skutočným zamestnancom. Pri zavádzaní takéhoto riešenia je preto vhodné overiť, či systém poskytuje požadované informácie a či sú splnené príslušné povinnosti.

Umelá inteligencia a reklama

Generatívna AI sa čoraz častejšie využíva aj pri tvorbe reklamných kampaní. Dokáže vytvárať fotografie produktov, virtuálnych modelov, reklamné videá či hlasové komentáre. Aj v tomto prípade závisia povinnosti od konkrétneho obsahu. Nie každá reklamná grafika vytvorená pomocou umelej inteligencie je automaticky deepfake. Ak však reklama obsahuje realisticky vytvorenú alebo manipulovanú podobu osoby či udalosti, ktorá môže pôsobiť autenticky, treba posúdiť povinnosť zverejniť jej umelý pôvod. Pri kreatívnych, umeleckých alebo satirických dielach pritom nariadenie umožňuje osobitný spôsob informovania, ktorý nemá neprimerane narúšať zážitok z diela.

Hrozia aj vysoké pokuty

Nedodržanie povinností podľa AI Act môže viesť k finančným sankciám. Pri porušení vybraných povinností vrátane transparentnosti podľa článku 50 nariadenie stanovuje všeobecný horný limit pokuty až 15 miliónov eur alebo 3 % celkového celosvetového ročného obratu podniku za predchádzajúce účtovné obdobie, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Tieto čísla však nemožno interpretovať tak, že malému živnostníkovi automaticky hrozí miliónová pokuta za nesprávne označený obrázok. Pri určovaní sankcie sa zohľadňujú okolnosti porušenia a nariadenie obsahuje osobitné pravidlá pre malé a stredné podniky vrátane startupov. Konkrétna sankcia preto závisí od právneho posúdenia prípadu a uplatniteľných ustanovení.

Ako postupovať v praxi

Živnostníci a malé firmy by mali predovšetkým vedieť, na čo umelú inteligenciu používajú. Ak AI pomáha iba pri jazykovej korektúre, úprave formulácií alebo bežnej administratíve, situácia je odlišná od vytvárania realistických falošných fotografií a videí.

Pri publikovaní obsahu je vhodné:

  • rozlišovať medzi autentickou fotografiou a ilustračnou vizualizáciou,
  • označovať realistický syntetický obsah v prípadoch, keď to vyžaduje legislatíva,
  • zabezpečiť ľudskú kontrolu textov určených na informovanie verejnosti,
  • overovať faktické tvrdenia vytvorené pomocou AI,
  • preveriť transparentnosť používaných chatbotov,
  • zaviesť jednoduché interné pravidlá používania umelej inteligencie.

Podrobnejší výklad priniesla Európska komisia vo svojich usmerneniach k článku 50.

Umelá inteligencia zostáva pomocníkom, zodpovednosť nesie človek

Nové európske pravidlá neznamenajú, že podnikatelia či novinári musia prestať používať generatívnu umelú inteligenciu. Dôležité je rozlišovať medzi jej využitím ako pracovného nástroja a zverejňovaním syntetického obsahu, ktorý môže verejnosť uviesť do omylu. Pre médiá je podstatné aj zachovanie redakčnej kontroly nad publikovanými informáciami. Umelá inteligencia môže výrazne urýchliť spracovanie podkladov, pomôcť s formuláciami alebo pripraviť ilustračné vizualizácie. Nemala by však nahrádzať overovanie faktov a zodpovednosť za výsledný obsah. Práve transparentnosť, dôveryhodnosť a ľudská kontrola sú základnými princípmi, na ktorých stojí nová európska regulácia umelej inteligencie.

Karol Brener
Karol Brener
Komentátor a analytik online portálu Aktuálne24.sk. Sleduje spoločenské dianie s odstupom, ale bez apatie. Prináša trefné postrehy, ktoré si nevšímajú len to, čo je vidieť, ale najmä to, čo sa za tým skrýva.

Ďalšie články

Aktuálne