V utorok 24. novembra 2026 uplynie presne 60 rokov od jednej z najtragickejších udalostí v dejinách československého civilného letectva. V Malých Karpatoch neďaleko bratislavskej Rače sa v roku 1966 zrútilo bulharské dopravné lietadlo Iljušin Il-18. Nehodu neprežil nikto z 82 ľudí na palube. Pri príležitosti výročia sa na Sakrakopci uskutoční pietna spomienka spojená s predstavením knihy venovanej tragédii.
Na pripravované podujatie upozornil redakciu Bratislavského Večerníka Ján Drotován, brat račianskeho starostu Michala Drotována. Pietne stretnutie sa uskutoční v utorok 24. novembra 2026 o 14.00 hod. pri pamätníku na Sakrakopci. Organizátori pozývajú pamätníkov, pozostalých aj širokú verejnosť.
Lietadlo malo pôvodne pristáť v Prahe
Tragédia sa odohrala 24. novembra 1966. Štvormotorové turbovrtuľové lietadlo Iljušin Il-18 bulharskej leteckej spoločnosti TABSO vykonávalo pravidelný let LZ 101 na trase Sofia – Budapešť – Praha – Berlín. Pre nepriaznivé poveternostné podmienky v Prahe však muselo zmeniť plánovanú trasu a pristáť na bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji. Po zlepšení počasia sa posádka rozhodla pokračovať v lete do Prahy. Na palube sa nachádzalo 74 cestujúcich a osem členov posádky. Lietadlo odštartovalo z Bratislavy približne o 16.28 hod. Krátko po vzlete však narazilo do zalesneného svahu Sakrakopca v Malých Karpatoch. Od štartu po katastrofu uplynulo iba niekoľko minút. Náraz a následná devastácia lietadla boli také rozsiahle, že nikto z 82 ľudí neprežil. Podrobnosti o priebehu letu približuje aj historický článok Bratislavských novín.
Čo spôsobilo tragédiu?
Vyšetrovanie nehody bolo mimoriadne komplikované. Lietadlo nemalo letový zapisovač, ktorý by vyšetrovateľom poskytol podrobné informácie o posledných minútach letu. Trosky boli rozmetané v náročnom lesnom teréne a vyšetrovatelia museli rekonštruovať priebeh udalostí z dostupných dokumentov, technických údajov a výpovedí. Podľa záverov vyšetrovania bolo najpravdepodobnejšou príčinou nedostatočné vyhodnotenie terénnych a meteorologických podmienok posádkou a neprispôsobenie letu týmto okolnostiam. Objavili sa však aj odlišné interpretácie vrátane otázok týkajúcich sa činnosti riadenia letovej prevádzky a možného vplyvu turbulencií. Jednoznačné vysvetlenie všetkých okolností tragédie preto zostáva predmetom historického a odborného skúmania. Záverečná vyšetrovacia správa aj ďalšie archívne dokumenty sú dnes verejne dostupné na stránke venovanej tragédii.
Medzi prvými na mieste boli novinári bratislavského Večerníka
Mimoriadne zaujímavú kapitolu tragédie predstavuje práca dobových novinárov. Podľa archívneho príspevku Rádia Regina Západ boli medzi prvými novinármi, ktorí sa dostali na miesto leteckého nešťastia, Martin Hric a Tibor Michal z vtedajšieho bratislavského Večerníka. Redaktori sa o katastrofe dozvedeli krátko po jej vzniku. Keďže dobre poznali Bratislavu a okolie, dokázali sa pomerne rýchlo dostať do blízkosti miesta havárie. Tibor Michal sa po desaťročiach k udalostiam vrátil v rozhovore s redaktorom Martinom Jurčom pre Rádio Regina Západ. Jeho spomienky predstavujú cenné svedectvo o práci novinárov v období, keď neexistovali mobilné telefóny, internet ani dnešné možnosti okamžitého spravodajstva. Príspevok Slovenského rozhlasu bol zverejnený 16. januára 2023.
Na pamiatku obetí vysadili 82 briez
Miesto tragédie sa postupne stalo pietnym miestom. Niekoľko mesiacov po katastrofe tu vysadili 82 briez, pričom každá symbolizovala jeden vyhasnutý ľudský život. Dlhé roky však tragédiu pripomínali najmä jednoduché drevené kríže a označenia na stromoch. Významnú úlohu pri obnove pamiatky na obete zohral Slovenský katolícky akademický spolok Istropolitan. V roku 2010 jeho členovia na mieste postavili trvácny pamätník s krížom. Pri jeho posviacke sa zúčastnili aj pozostalí obetí z Bulharska. Neskôr pribudlo turistické značenie a v roku 2012 aj informačná tabuľa v slovenčine, bulharčine a angličtine so zoznamom obetí. Spolok sa dlhodobo usiluje o zachovanie dôstojného pietneho miesta, ktoré pripomína jednu z najväčších tragédií slovenského letectva.
Tragédiu pripomenie aj nová kniha
Pri príležitosti 60. výročia vznikla publikácia s názvom 300 metrov, ktorej autorom je Pavol Bayer. Kniha sa venuje okolnostiam posledného letu bulharského Iljušinu, priebehu vyšetrovania aj otázkam, ktoré tragédia vyvoláva dodnes. Publikáciu plánujú predstaviť počas pietneho stretnutia na Sakrakopci. Záujemcovia si ju budú môcť od 25. novembra 2026 bezplatne stiahnuť v elektronickej podobe na stránke. Autor Pavol Bayer sa téme venuje aj v špeciálnej epizóde leteckého podcastu Pozri, ja už letím, ktorá vyšla 7. novembra 2026. V diskusii s ďalšími odborníkmi približuje okolnosti letu, meteorologické podmienky, postup riadenia letovej prevádzky aj závery vyšetrovania. Epizóda obsahuje tiež dramatizované rekonštrukcie komunikácie a archívne materiály.
Pietna spomienka sa uskutoční 24. novembra
- Organizátori pripravujú spomienkové stretnutie pri pamätníku na Sakrakopci.
- Termín: utorok 24. novembra 2026
- Začiatok: 14.00 hod.
- Miesto: pamätník obetí leteckej tragédie na Sakrakopci v Malých Karpatoch.
- Účastníci sa môžu pripojiť k spoločnému pešiemu výstupu od Vajnorského kameňolomu. Odchod je naplánovaný na 13.15 hod.
- Program bude zahŕňať privítanie účastníkov, príhovory hostí, krst knihy, položenie vencov a krátku pobožnosť.
- Organizátori odporúčajú teplé oblečenie a primeranú obuv.
- V prípade nepriaznivého počasia sa podujatie presunie do obradnej siene Mestského úradu vo Svätom Jure.
- Prípadnú zmenu miesta oznámia organizátori v deň podujatia medzi 11.00 a 12.00 hod. na oficiálnej stránke.
Miesto, ktoré pripomína 82 ľudských osudov
Od tragédie uplynulo šesť desaťročí. Les na Sakrakopci postupne zahladil viditeľné stopy katastrofy, no spomienka na 82 obetí zostáva. Pamätník dnes pripomína nielen nešťastie, ktoré zasiahlo rodiny v niekoľkých krajinách, ale aj význam uchovávania historickej pamäti. Na stránke venovanej tragédii sa nachádza výstižná myšlienka: „Nezomierajú tí, ktorí žijú v srdciach tých, čo na nich nezabúdajú.“ Aj pripravovaná pietna spomienka je pripomenutím, že za každou veľkou historickou tragédiou sú konkrétni ľudia a ich nenaplnené životné príbehy.




