“Máme svoje hudobné nástroje a snažíme sa na nich zahrať všetko, čo sa na nich dá zahrať a všetko, čoho sme schopní. Nesnažíme sa nič napodobniť, snažíme sa zistiť čo sa dá. Baví nás objavovať, v tom vidíme hlavný zmysel. Žánre nás nezaujímajú, hráme hudbu akú vieme,” charakterizuje Martin “Shooty” Šútovec svoju kapelu Tu v Dome.
Protichodné chute uvedú Tu v Dome do života 20. septembra v KC Dunaj v Bratislave. V roli pred kapely im pomôžu Bene & Roland Kánik, do skorých ranných hodín bude platne púšťať DJ Reverend a srdečne vás všetkých pozývajú!
Bratislavská skupina v pondelok 15. septembra vydala v poradí štvrtý štúdiový album Protichodné chute na značke Slnko Records. Trištvrte hodiny melanchólie vychádza prvýkrát v histórii skupiny aj na LP platni.
Tu v Dome ostávajú verní svojmu akustickému zvuku definovaného gitarou, banjom a bicími, ku ktorému však pribudli sláčikové nástroje a hlas Ali Kobzovej. Na novom albume je tiež viac pôvodných textov, kapela však naďalej pokračuje v zhudobňovaní klasikov – Seifert, Baudelaire a Dickinsonová.
[youtube height=“HEIGHT“ width=“WIDTH“]https://www.youtube.com/watch?v=EnDbWlDibg4[/youtube]
Práve slovné spojenie z básne posledne menovanej americkej poétky je inšpiráciou pre názov Protichodné chute. Je tiež odkazom na rôznorodosť zdanlivo nesúvisiacich hudobných vplyvov. Hlavného vokálu a hry na husle sa ujala Ali Kobzová a je to prvý album, na ktorom sú texty od čelistky Bronky Schragge.
Zloženie ešte dopĺňa hlavný autor hudby a gitarista Ladislav Ďurko a bubeník Ozo Guttler. Zaujímavosťou je, že v dvoch piesňach si zahral najuniverzálnejší slovenský huslista Stano Palúch na mandolíne a v pesničke Protichodné chute „zaskrečoval“ na gramofónoch DJ Hlavolam.
A prečo kapela zhudobňuje práve diela laureáta Nobelovej ceny, prekliateho básnika a viktoriánskej poétky?
“Máme radi poéziu a vieme, že naše pocity dokázal niekedy niekto vyjadriť ďaleko lepšie, ako sme toho schopní my. Spomenutí autori vyhovujú poetike akú máme radi: melanchólia, pod ktorou je tajne schovaný pobavený úškrn nad márnosťou bytia,” vysvetľuje Shooty a ako tvrdí, vo vlastných textoch sa vyhýbajú téme lásky. “ A tiež lacným postupom a durovým akordom. Textársky nás nič menšie ako otázky bytia a nebytia nezaujíma. Nevedeli by sme lásku uchopiť spôsobom, ktorý by nám nebol trápny,” dopĺňa s dávkou irónie známy karikaturista hrajúci v skupine na banjo.
