Do hlavného mesta dorazila 15. júla kolóna lodí na podujatí Tour International Danubien (TID) – najdlhšom riečnom splave v Európe. Po približne týždni putovania z nemeckého Ingolstadtu dorazili účastníci na tradičnú slovenskú etapu tejto jedinečnej medzinárodnej výpravy. TID sa koná už od roku 1956 a zahŕňa viac ako 2400 kilometrov dlhú plavbu po Dunaji – od Nemecka cez Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko až po Bulharsko.
Účastníci sa plavia na kajakoch, kanoe či rôznych typoch pramičiek, nesú si vlastnú výbavu, spia v stanoch a denne zdolávajú trasy dlhé 30 až 60 kilometrov – v akomkoľvek počasí. Po príchode do Bratislavy zotrvali jeden deň, pričom zázemie im poskytol Dunajklub Kamzík na pravom brehu Dunaja (riečny kilometer 1867,8). Klub zabezpečil občerstvenie, hygienické zázemie aj navigáciu na ďalší úsek. Plavba pokračovala smerom na juh do Maďarska, pričom účastníci opustili Bratislavu v piatok 18. júla.
Čím je TID výnimočné?
• Medzinárodný rozmer: Spája desiatky nadšencov vodnej turistiky z rôznych krajín.
• Samostatnosť: Každý účastník si nesie vlastnú výbavu, nocuje vo vlastnom stane.
• Tradícia a duch porozumenia: Splav vznikol s cieľom spájať národy a podporovať priateľstvo.
Zážitok z Dunaja očami sprievodu: Andrea Ostrihoňová išla po boku TID
Andrea Ostrihoňová, známa publicistka a milovníčka vodnej turistiky, sa tento rok s partnerom a kamarátmi vybrala na vlastnú plavbu, ktorá viedla súbežne s oficiálnym splavom TID. V rozhovore pre Bratislavský Večerník prezrádza, ako ich cesta prebiehala, čo všetko zažili a čo ju na tejto skúsenosti obohatilo.
Ako by ste opísali Tour International Danubien niekomu, kto o tomto podujatí ešte nikdy nepočul? Čím je výnimočné?
TID je najdlhší riečny splav na svete. Účastníci štartujú z nemeckého Ingolstadtu a končia v rumunskej Silistre. Splav trvá 2 mesiace. Môžete si vybrať len nejaký úsek, alebo splaviť Dunaj v niektorom štáte. Vodáci majú vlastné lode, prevažne kajaky, v ktorých si vezú veci potrebné na stanovanie. Loď nesmie byť poháňaná ničím iným, len ľudskou silou – pádlami. Usporiadateľ zabezpečuje miesto na prespanie, zvyčajne to býva lodenica alebo park či kemp. Je tam prístup k vode a sociálne zariadenia.
Ako vznikol váš nápad plaviť sa súbežne s účastníkmi TID? Bola to spontánna cesta alebo vopred plánovaná?
Cestu sme plánovali už pred rokom, keď sme sa s TID plavili ako doprovod len na slovenskej časti Dunaja, končili sme v Iži. Chceli sme s priateľom viac. Dali sme hlavy dokopy, oslovili zopár ľudí, ktorí si výlet do Moháča už dopriali a vedeli nám poradiť, čo a ako treba robiť. Kde sa dá prespať, na čo si dať pozor, kde varia výborný paprikáš zo sumca. Najdôležitejšie na takýchto splavoch je vyriešenie dopravy späť na Slovensko. Po 11 dňoch na vode sme ocenili, že náš skvelý šofér už bol na mieste a mohli sme hneď naložiť lode.
Ako ste vnímali atmosféru v miestach, kde ste sa s TID stretli?
Účastníci TID majú, ako som už spomínala, všade zabezpečený priestor na prenocovanie. Vo väčších mestách majú aj deň voľna a program. Preto sme ich, napríklad, v Kravanoch predbehli, lebo sme spali poniže mesta. Dobehli nás v Štúrove. V Budapešti mali voľno, tak sme ich predbehli tak ďaleko, že sa na nás dotiahli až v Moháči. Je príznačné, že účastníci sa všade hlasno zdravia a usmievajú na seba, vek a reč nie je problémom.
Spomínali ste, že ste prešli cez plavebné komory v Čunove aj Dunakiliti – aký to bol zážitok?
Nuž, bol to zážitok, nechodí sa každý ročník cez komory. Niekedy sa prenášajú lode do koryta starého Dunaja pod Danubianou. Tieto komory sú vlastne utajenou súčasťou vodných diel a obyčajný smrteľník sa do nich ani nedostane. Naše kanojky a kajaky sa v tých betónových priestoroch strácali a vyzerali celkom ako hračky. Ohromujúca bola rýchlosť, s akou voda opustila komoru a my sme sa mohli ďalej plaviť.
Ktoré miesta počas vašej trasy vás najviac zaujali alebo prekvapili?
Veľmi sa mi páčila krajina na slovensko-maďarskej hranici. Rieka sa vlní pomedzi kopce a vykukne z nich až pri Vyšehrade. Prekvapilo ma, aký malý je Ipeľ, ktorý tvorí hranicu s Maďarskom.
Aký bol váš najkrajší moment na vode? A čo bolo najnáročnejšie?
Každé ráno bolo pri rieke krásne, vyleziete zo stanu a idete si zaplávať do Dunaja. Nepoznám krajší začiatok dňa. Najnáročnejšie bolo preplaviť sa cez Budapešť. Priznám sa, že som noc predtým nespala od strachu. Predsa len kopec výletných či nákladných lodí aj malých osobných lodiek rozvlní riečnu hladinu a naša kanojka bude len ako škrupina z orecha poletovať po rozbúrenej vode. Našťastie, naši skúsenejší vodáci zvolili veľmi skoré nalodenie, spali sme pár kilometrov nad mestom a medzi 8 a 9 hodinou rannou sme sa vcelku pokojne preplavili popod všetkých 9 budapeštianskych mostov.
Zaznamenali ste niečo, čo by si verejnosť o TID mala viac uvedomovať? Niečo, čo vás na tejto skúsenosti obohatilo?
Väčšina účastníkov, tých čo idú celú trasu TID – sú seniori. Kto iný by mal dva mesiace času na takú dlhú cestu? Je potešujúce vidieť toľko ľudí na vode. V drvivej väčšine sú to kajakári, ktorí si všetko potrebné dokážu nabaliť do tej malej plastovej lode. Ale zdalo sa mi, že počet účastníkov bol menší než minulý rok. Kedysi vraj chodievali stovky vodákov, teraz sa to dá počítať na desiatky. Ale rada by som videla väčšiu propagáciu tejto akcie na Slovensku. Sú vodáci, aj na Slovensku, ktorí TID dali celú. Tých by sa bolo treba pýtať. Obohatilo ma, že som takmer dva týždne sedela v lodi, tak blízko dunajskej hladiny, ako sa len dá. Vyčistilo mi to hlavu, trochu som si tam poupratovala. Je to ten výlet, kde sa pohybujete len silou svojich rúk a žijete s vodou tak intenzívne, že sa vám o nej aj sníva.
Zvažujete v budúcnosti zúčastniť sa TID aj ako oficiálna účastníčka – napríklad na niektorej z ďalších etáp?
Klamala by som, keby som povedala, že nad tým nerozmýšľam. Rada by som si to vyskúšala – pokračovať z Moháča ďalej. Uvidíme. Je to dosť fyzicky náročné, pri sedení v kanojkách nám všetkým puchli nohy a museli sme preto povinne každé dve hodiny zastať a pohýbať sa. Pádlovať treba denne viac ako 6 hodín (približne 40 km úseky) a vydržať to v tej júlovej horúčave a na slnku, pred ktorým niet na vodnej hladine kam utiecť…
Ďakujeme za rozhovor.
