Jedna z najdôležitejších dopravných stavieb v Bratislavskom kraji sa posúva bližšie k realizácii. Vláda SR v stredu 10. septembra 2025 schválila návrh na určenie investičného projektu „II/502 Pezinok obchvat a II/502 Modra obchvat“ za strategickú investíciu.
„Je to obrovský úspech pre celý Bratislavský kraj. Ide o dôležitý krok, ktorý výrazne urýchli prípravu a povoľovanie výstavby obchvatov dvoch kľúčových miest v Malokarpatskom regióne. Projekt pripravuje Bratislavský samosprávny kraj a jeho cieľom je odkloniť tranzitnú dopravu z centier Pezinka a Modry, čím sa zvýši bezpečnosť a zlepší kvalita života miestnych obyvateľov,“ vyhlásil predseda BSK Juraj Droba.
Parametre projektu
Projekt počíta s vybudovaním preložky cesty II/502, ktorá pozostáva z dvoch samostatných úsekov: obchvat Modry s dĺžkou 3 km, navrhnutý ako dvojpruhová cesta v kategórii C9,5/80 s povolenou rýchlosťou 90 km/h, obchvat Pezinka s dĺžkou 7,3 km, realizovaný ako štvorpruhová komunikácia v kategórii C22,5/90, rovnako s rýchlosťou 90 km/h.
Obe trasy budú vedené mimo zastavaného územia, v súlade s územným plánom a s dôrazom na ochranu životného prostredia.
Termíny a financovanie
Výstavba obchvatu Modry by sa mohla začať už v roku 2026, obchvatu Pezinka následne v roku 2028. Každý z úsekov by mal byť dokončený približne do dvoch rokov. Termíny sú však predbežné a závisia od ukončenia majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov, získania územného a stavebného rozhodnutia, ako aj od priebehu verejného obstarávania.
Financovanie sa predpokladá zo zdrojov Európskej investičnej banky, Programu Slovensko a z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja.
Súčasť Malokarpatského obchvatu
Pezinský a modranský obchvat sú súčasťou širšieho zámeru – Malokarpatského obchvatu, ktorý má postupne odbremeniť Svätý Jur, Pezinok, Modru, Dubovú a ďalšie obce v regióne.
Denný tranzit na tomto ťahu podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2022 dosahuje 12 000 až 17 000 vozidiel. Po dokončení sa očakáva zníženie premávky v centrách miest, skrátenie cestovných časov, vyššia plynulosť a bezpečnosť dopravy, ako aj zníženie hluku, prašnosti a emisií.
„Moje poďakovanie a úcta patria predovšetkým kolegom z úradu BSK, ktorí na projekte už niekoľko rokov usilovne pracujú, taktiež tým starostom a primátorom, ktorí hľadali riešenia namiesto problémov, a v neposlednom rade ministrovi Jozefovi Rážovi, ktorý pochopil nevyhnutnosť tohto projektu a pomohol nám ho presadiť politicky,“ dodal Juraj Droba.
