Bratislava má popri Mestskej knižnici v Bratislave aj sieť knižníc zriaďovaných jednotlivými mestskými časťami. Práve toto nastavenie sa stalo témou novej verejnej debaty po príspevku aktivistu Lukáša Reicha na sociálnej sieti v skupine AHA, BRATISLAVA!, kde otvoril otázku, či by mesto nemalo prejsť na jeden centralizovaný systém mestskej knižnice s pobočkami.
Lukáš Reich vo svojom statuse argumentuje, že dnešný model je podľa neho „neekonomický“ a „neefektívny“ a že v európskom porovnaní pôsobí slabšie než systémy vo veľkých mestách, ktoré majú jednu centrálnu knižnicu so sieťou pobočiek. Ako príklady uvádza Viedeň, Prahu, Budapešť či severské metropoly.
Ako vyzerá sieť knižníc v Bratislave podľa oficiálnych údajov
Mestská knižnica v Bratislave na svojej webovej stránke uvádza, že sieť verejných knižníc v Bratislave tvorí 17 knižníc a ich pobočiek, pričom Mestská knižnica v Bratislave plní aj metodickú a koordinačnú funkciu.
Podobný obraz ponúka aj adresár verejných knižníc, ktorý uvádza kontakty a základné údaje o knižniciach v jednotlivých mestských častiach.
To znamená, že „1 + 17“ je zjednodušenie, ktoré však približne vystihuje realitu: popri Mestskej knižnici v Bratislave pôsobia knižnice v mestských častiach ako samostatné subjekty alebo organizačné jednotky.
Argumenty za centralizáciu, ktoré zazneli v diskusii
V príspevku na sociálnej sieti Lukáš Reich uvádza najmä tieto dôvody, pre ktoré by podľa neho dávala zmysel centralizácia:
– duplicitné náklady na administratívu a prevádzku,
– rozdrobený knižničný fond a slabšia dostupnosť špecifickej literatúry,
– pomalšia modernizácia a digitálne služby,
– zastarané priestory a nižšia atraktivita pre mladších návštevníkov.
Zástancovia takéhoto modelu spravidla poukazujú na to, že centralizácia umožňuje jednotný preukaz, jeden katalóg, jednoduchšie rezervácie a efektívnejšie spoločné nákupy, vrátane e-zdrojov.
Čo ukazujú príklady z iných miest
Praha prevádzkuje Městskou knihovnu v Praze ako mestskú inštitúciu so sieťou pobočiek, pričom mesto Praha na svojom portáli uvádza sieť 46 pobočiek v 16 mestských častiach (vrátane bibliobusov).
Viedeň má mestský systém „Büchereien Wien“ s hlavnou knižnicou a viacerými pracoviskami; Büchereiverband Österreichs uvádza 39 lokalít v celom systéme. Hlavná verejná knižnica vo Viedni je známa aj modernou budovou otvorenou v roku 2003.
Budapešť prevádzkuje verejnú knižničnú sieť pod Fővárosi Szabó Ervin Könyvtár; jej web prezentuje centrálnu knižnicu aj vetvu „Branch Libraries“.
Helsinki majú centrálnu knižnicu Oodi, ktorá sa profiluje ako komunitné a kultúrne centrum; jej web uvádza, že ide o súčasť siete pobočiek Helsinki City Library.
Centralizácia však nie je len otázka „chcenia“, ale aj kompetencií
Kľúčová praktická otázka znie, čo presne by sa centralizovalo:
– iba služby (jednotný katalóg, jednotná karta, spoločné IT, spoločné nákupy),
– alebo aj inštitucionálne riadenie (zmena zriaďovateľov, prevody majetku, zmlúv, pracovných miest a rozpočtov).
Aj bez formálneho „zlúčenia“ sa dá posilniť jednotný systém cez štandardizáciu katalógov, spoločné databázy, jednotné pravidlá rezervácií či prepojené výdajné miesta. Na druhej strane, ak by mesto chcelo ísť cestou reálnej organizačnej centralizácie, vyžadovalo by to detailnú analýzu majetkových vzťahov, financovania a právneho rámca v mestských častiach.
Čo by bolo potrebné zodpovedať, ak by sa téma posunula ďalej
Ak sa diskusia presunie z Facebooku do odbornej a politickej roviny, rozhodujúce budú konkrétne dáta a porovnateľné ukazovatele:
– koľko stoja administratívne a prevádzkové náklady v jednotlivých knižniciach,
– aký je stav digitalizácie (online katalógy, e-výpožičky, databázy),
– ako sú nastavené fondy, medziknižničné služby, rezervácie a logistika,
– kde je najväčší problém pre čitateľov (dostupnosť, otváracie hodiny, priestory),
– či by centralizácia priniesla úsporu, alebo najmä lepšie služby za podobné peniaze.
Príspevok Lukáša Reicha do diskusie priniesol jasnú tézu a porovnanie so zahraničím, zároveň však na posúdenie realizovateľnosti nestačí hodnotový rámec ani ostrá kritika politiky. Ak má mať diskusia pokračovanie, bude stáť na číslach, právnych možnostiach a na tom, či sa mesto a mestské časti dokážu zhodnúť aspoň na spoločnom „knižničnom systéme“ pre čitateľa, aj keby sa inštitucionálne štruktúry nemenili.
