Bratislavský samosprávny kraj sa v pondelok 16. marca verejne ohradil voči tvrdeniam, že za súčasné problémy na autobusovej stanici Nivy a za zmeny v organizácii regionálnej autobusovej dopravy nesie zodpovednosť župa. Kraj vo vyhlásení na webe Bratislavského samosprávneho kraja uviedol, že za zhoršené prevádzkové podmienky na stanici nesie plnú zodpovednosť súkromný vlastník a prevádzkovateľ terminálu.
Podľa BSK je súčasná situácia výsledkom rozhodnutí, ktoré kraj nemohol ovplyvniť. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba zdôraznil, že župa nenesie zodpovednosť za technické ani prevádzkové nastavenie autobusovej stanice Nivy, keďže tie sú podľa neho plne v rukách súkromných subjektov. „Autobusová stanica Nivy je plne v rukách súkromnej developerskej skupiny HB Reavis a prevádzkuje ju súkromná spoločnosť Slovak Lines. Bratislavský kraj nemá žiaden vplyv na jej veľkosť, počet nástupíšť, prevádzkové priestory ani prevádzkový režim,“ vyhlásil Juraj Droba.
Župa zároveň pripomína, že jej úlohou je organizovať regionálnu dopravu, teda zabezpečiť trasovanie liniek, rozsah dopravnej obslužnosti, počty spojov a fungovanie systému tak, aby bol bezpečný, spoľahlivý a predvídateľný. Kraj tvrdí, že ak mala zostať zachovaná dopravná obslužnosť územia a primeraná kvalita služieb pre cestujúcich, nemohol zostať nečinný a musel riešiť dôsledky vzniknutej situácie.
Kľúčovým argumentom BSK je výrazné zníženie kapacity terminálu. Ako župa uvádza, po otvorení stanice v septembri 2021 mala byť Nivy prezentovaná ako moderný a kapacitný dopravný uzol. Následne však podľa kraja došlo k zásadnému obmedzeniu priestoru vyhradeného autobusovej doprave. Počet nástupíšť pre odchody sa znížil z 36 na 19, počet výstupíšť pre príchody z 8 na 2 a počet parkovacích miest pre autobusy z 92 na 29.
Droba v tejto súvislosti hovorí o zásahu, ktorý podľa župy nemožno označiť za drobnú úpravu. „Fakty jasne hovoria, že nejde o drobnú prevádzkovú úpravu, ale o významný zásah do samotnej podstaty fungovania terminálu. Ak niekto zmenší kapacitu autobusovej stanice na menej než polovicu, nemôže sa potom tváriť prekvapene, že to má dopad na organizáciu regionálnej dopravy,“ uviedol predseda BSK.
Bratislavský kraj tvrdí, že na tento vývoj upozorňoval dlhodobo. Rokovania podľa zverejnených informácií viedli nielen zástupcovia župy, ale aj Bratislavská integrovaná doprava a dopravca Arriva Mobility Solutions. Výhrady mali podľa kraja prichádzať aj od cestujúcich a vodičov autobusov. V praxi sa vraj objavovali sťažnosti na meniace sa nástupištia, horšiu orientáciu, slabšiu predvídateľnosť prevádzky aj zhoršené podmienky na manévrovanie autobusov.
BSK zároveň odmieta, že by v dôsledku situácie na Nivách dochádzalo k rušeniu dopravy. Podľa župy sa nekoná žiadne rušenie spojov ani „33-tisíc zrušených spojov“, ako zaznievalo vo verejnom priestore. V realite má ísť len o skrátenie dvoch liniek, teda o presmerovanie ich konečnej zastávky z autobusovej stanice Nivy na Bajkalskú a Prievozskú. Kraj zdôrazňuje, že spojenie medzi Pezinkom a Bratislavou zostáva zachované a cestujúci neprichádzajú o dopravu do hlavného mesta.
V materiáli Autobusová stanica Nivy – najčastejšie otázky a odpovede, ktorý Bratislavský samosprávny kraj zverejnil na svojom webe, župa zároveň uvádza, že približne 75 percent cestujúcich dnes vystupuje ešte pred autobusovou stanicou Nivy. Aj to má byť jeden z dôvodov, prečo kraj považuje úpravu konečných zastávok dvoch liniek za zvládnuteľnú zmenu.
Témou je aj ekonomická stránka prevádzky. Podľa BSK neurčuje cenník za využívanie stanice župa, ale súkromný prevádzkovateľ. Poplatok za pár vstup a výstup mal podľa kraja stúpnuť od konca roka 2021 z 13,28 eura na 20,74 eura v roku 2026, čo predstavuje nárast o 56 percent. Kraj tvrdí, že dopravcovia tak platia viac, hoci kapacita a komfort stanice klesajú.
„Odmietame preniesť nárast cien vstupov a výstupov na autobusovej stanici Nivy na cestujúcu verejnosť. To, čo kraj ušetrí na nevyužitých vstupoch do súkromného terminálu, neberie ľuďom z dopravy. Naopak, tieto peniaze vraciame späť do regionálnej dopravy – do vyššej dopravnej obslužnosti, do posilňovania spojov a do vyššej kapacity tam, kde ju ľudia reálne potrebujú,“ uviedol Juraj Droba.
Bratislavský kraj vo vyhlásení zároveň zdôraznil, že regionálnu dopravu neutlmil, ale naopak posilňuje. Podľa zverejnených údajov sa počet kilometrov podľa cestovných poriadkov zvýšil z 13,2 milióna v roku 2020 na 15 miliónov kilometrov v roku 2025. Župa dodáva, že nasadzuje nové klimatizované a vykurované autobusy, stabilizuje vodičov, posilňuje najvyťaženejšie smery a vypravenosť spojov je dlhodobo nad 99 percent.
V závere stanoviska BSK upozornil aj na širší rozmer celej situácie. Podľa kraja sa ukazuje problém, keď sa strategická verejná infraštruktúra a služby, od ktorých závisia obyvatelia, dostanú do režimu, v ktorom verejný záujem nemusí byť na prvom mieste. Župa preto avizuje, že pri organizácii regionálnej dopravy bude aj naďalej postupovať s dôrazom na potreby cestujúcich a spoľahlivosť dopravnej obsluhy.
(MS)
