Bratislavský samosprávny kraj predstavil svoje aktuálne výsledky aj budúce plány v oblasti energetickej efektívnosti verejných budov. Urobil tak na konferencii, ktorá sa konala vo štvrtok 26. marca 2026 na pôde Strednej odbornej školy technológií a remesiel na Ivanskej ceste v Bratislave.
Podujatie otvoril predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, ktorý zdôraznil, že energetická efektívnosť už dnes nie je voliteľným doplnkom, ale nevyhnutnou súčasťou riadenia verejného majetku.
„Energetická efektívnosť dnes nie je iba nejaká fráza, ale tvrdá realita a nevyhnutnosť pre dlhodobo udržateľné hospodárenie. Ak chceme niečo zmeniť vo vzťahu k udržateľnosti krajiny a samotných zdrojov, je nutné posunúť naše myslenie do polohy, že je to kontinuálna každodenná činnosť v podobe energetického manažmentu, ktorý je založený na systematickom prístupe a efektívnom riadení,“ uviedol Juraj Droba.
Investície prinášajú konkrétne úspory
Kraj dlhodobo prepája energetiku s politikami životného prostredia a klímy a premieta ich do konkrétnych opatrení. Ide najmä o obnovu budov, zatepľovanie, výmenu okien, využívanie obnoviteľných zdrojov energie či zavádzanie smart riešení a modro-zelených opatrení. Súčasťou je aj centralizovaný nákup energií, ktorý pomohol stabilizovať náklady počas energetickej krízy.
Na konkrétne výsledky nadviazala riaditeľka úradu BSK Patrícia Mešťan, ktorá zdôraznila dôraz na dátové rozhodovanie. „K téme energetickej efektívnosti sa snažíme pristupovať maximálne zodpovedne, čoho dôkazom je skutočnosť, že o investíciách v tejto oblasti rozhodujeme na základe dát. Poctivo a dôkladne vyhodnocujeme potenciál dosiahnuteľných úspor a investujeme tam, kde tieto investície prinášajú najväčší efekt – ekonomický aj environmentálny. Tento prístup považujeme za základ zodpovedného hospodárenia,“ povedala Patrícia Mešťan.
Bratislavský kraj má aktuálne v rámci Programu Slovensko predložených 21 projektov v celkovej hodnote viac ako 35 miliónov eur. Očakávané úspory predstavujú približne 6 900 MWh ročne, čo pri súčasných cenách znamená zhruba 700-tisíc eur ročne. Zároveň by mali tieto projekty znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 1 850 ton ročne.
V niektorých školských budovách sa už výsledky prejavili. Napríklad v objektoch na Tokajíckej či Drieňovej ulici a na vybraných gymnáziách dosiahli po obnove úsporu energie až na úrovni 55 percent.
Fotovoltika aj smart merania
Kraj zároveň rozvíja aj obnoviteľné zdroje energie. V súčasnosti má zrealizovaných alebo rozpracovaných viac ako 165 kW fotovoltických zdrojov, pričom ďalších približne 250 kW je v príprave. Popri technických riešeniach zavádza aj energetický manažment budov so smart meraniami, ktoré umožňujú presnejšie riadenie spotreby.
Dôležitou témou je aj nedostatok odborníkov. Bratislavský samosprávny kraj preto pripravuje vznik kampusu bioenergetiky a krajinotvorby v Bernolákove, ktorý má slúžiť aj na vzdelávanie energetických manažérov a prepájanie praxe so školstvom.
Spolupráca a systémový prístup
Na význam prepojenia viacerých oblastí upozornila aj Barbora Lukáčová. „Energetická efektívnosť verejných budov sa dnes nedá stavať len na jednotlivých investičných projektoch. Potrebujeme prepájať kvalitnú projektovú prípravu, dáta, financovanie, odborné kapacity aj spoluprácu medzi samosprávami a partnermi z praxe. Práve v tom vidíme dlhodobú cestu k zodpovednej správe verejného majetku,“ uviedla Barbora Lukáčová.
Konferencia podľa organizátorov potvrdila, že energetická efektívnosť sa stáva jednou z kľúčových tém pre fungovanie samospráv, kvalitu verejných služieb aj pripravenosť územia na budúce klimatické výzvy. Bratislavský kraj chce v tejto oblasti pokračovať nielen ako investor, ale aj ako partner miest, obcí a odborných inštitúcií.
