Varenie a pečenie majú byť radosťou, nie starosťou. Keď uvaríte skvelý obed, mali by ste si ho vychutnať, a nie ísť si ľahnúť, lebo vás neznesiteľne bolí chrbát. Väčšina z nás nad tým len mávne rukou a povie si: „Nuž, už nie som najmladší.“ Problémom však možno vôbec nie ste vy, ale výška vašej pracovnej dosky.
Kedy chrbát hovorí „dosť“
Bolesť chrbta po varení je fyziologická odpoveď na dlhodobo nesprávnu polohu tela. Keď je pracovná plocha príliš nízka, nadmerne sa predkláňate a ani si to neuvedomujete. Ramená sa posúvajú dopredu, chrbtica sa zaobľuje a svaly krížov preberajú záťaž, na ktorú nie sú stavané. Pri príliš vysokej linke zasa ramená dvíhate k ušiam. Trapézové svaly sa napínajú a krčná chrbtica trpí.
Problém je v tom, že tieto polohy nevnímame ako nesprávne. Zdajú sa nám prirodzené, lebo sme na ne zvyknutí. No dostávame sa tak do začarovaného kruhu. Únava svalov vedie k napätiu, napätie k zápalu a zápal k bolesti.
Okrem toho chrbtica funguje ako celok. Ak sa nadmerne zaoblí spodná časť, kompenzuje to stredná, potom krčná. Chronická záťaž jedného úseku sa teda postupne prenáša na celú chrbticu a môže vyústiť do problémov s platničkami alebo nervovými dráhami.
Ako zistiť, či máte linku v správnej výške
1. Postavte sa k pracovnej doske v prirodzenej vzpriamenej polohe.
2. Ohnite ruku v lakti do pravého uhla, akoby ste miešali polievku v hrnci.
3. Vzdialenosť medzi pokrčeným lakťom a povrchom pracovnej dosky by mala byť 10 až 15 centimetrov.
Táto metóda merania pomocou výšky lakťa je dnes štandardom, ktorý používajú aj kuchynskí plánovači. Nahradila staršie tabuľky odvodené od celkovej výšky postavy, ktoré sa ukázali ako nedostatočne presné. Ľudia rovnakého vzrastu môžu mať totiž výrazne odlišnú dĺžku trupu a rúk. Výsledná ergonomická výška kuchynskej linky sa pre väčšinu dospelých pohybuje medzi 85 a 95 centimetrami, ale toto číslo je len orientačné. Vaše telo vám povie viac ako akákoľvek tabuľka.
Čo robiť, keď linku nemôžete zmeniť
Rekonštrukcia kuchyne nie je vždy možná. Existujú však menšie úpravy, ktoré dokážu situáciu zlepšiť. Jedným z najpraktickejších riešení pre vyšších ľudí je použiť hrubšiu dosku na krájanie, napríklad na nožičkách, alebo ju podložiť, aby sa pracovná plocha dostala do správnej úrovne. Nižšie osoby môžu naopak využiť podložku pod nohami, ktorá ich mierne zdvihne a skráti vzdialenosť k doske.
Pri dlhšom varení veľmi pomôžu pohodlné kuchynské stoličky v správnej výške, napríklad barové stoličky, pri ktorých môžete pracovať v sede bez toho, aby ste sa museli príliš skláňať. Boky by pri sedení mali byť mierne nad úrovňou kolien, pretože táto poloha najmenej zaťažuje bedrové kĺby a chrbticu.
V domácnostiach, kde v kuchyni varia viaceré osoby rôznych výšok, je dobrým riešením kuchynský ostrovček rozdelený na dve sekcie s odlišnou výškou pracovnej plochy. Jedna časť slúži vyššiemu používateľovi, druhá nižšiemu. Každý tak pracuje v ergonomicky správnej polohe. Takýto ostrovček zároveň prirodzene rozdeľuje pracovné zóny a zlepšuje plynulosť pohybu v kuchyni, keď sa pri varení pohybuje viac ľudí naraz.
Sprievodca ideálnym usporiadaním linky
Ergonómia kuchyne sa nekončí pri výške pracovnej dosky. Celý priestor od podlahy po strop možno rozdeliť do štyroch funkčných zón, ktoré určujú, čo kam uložiť a kde čo robiť. Tak, aby telo pri každej činnosti pracovalo čo najprirodzenejšie.
Najdôležitejšou zónou je pracovná výška, teda úroveň, kde prebieha väčšina kuchynskej práce. Jej hornú hranicu tvorí výška pokrčeného lakťa mínus 10 až 15 centimetrov. Práve tu by mala byť umiestnená pracovná doska.
Nad pracovnou výškou sa nachádza zóna úložného priestoru, ktorá siaha až po úroveň ramien. Toto pásmo je na každodenné používanie najpraktickejšie. Veci uložené tu sú ľahko dostupné bez zbytočného naťahovania sa či skláňania. Patria sem koreniny, často používané nádoby, kuchynské náčinie a všetko, čo potrebujete zvyčajne viackrát denne.
Ešte vyššie, až po maximálnu výšku dosahu, čo je približne výška postavy plus 5 centimetrov, sa nachádza zóna pre menej používané predmety. Podmienkou je, že by mali byť ľahké. Načahovanie do tejto výšky zaťažuje ramená a chrbticu, preto tu nemajú čo hľadať ťažké hrnce.
Naopak, spodná zóna pod úrovňou pracovnej dosky je vyhradená pre ťažké predmety (veľké hrnce, panvice či ťažké kuchynské spotrebiče). Aj keď prístup k nim si vyžaduje predklon alebo podrep, ich hmotnosť je v tejto polohe zvládnuteľnejšia, ako keby ste ich dvíhali zo zeme nad hlavu.
Zjednodušene povedané:
– čím ťažší predmet, tým nižšie by mal byť uložený,
– čím častejšie ho používate, tým bližšie k úrovni pásu by mal byť.
Táto logika úložného priestoru je jednoduchá, no v praxi ju väčšina kuchýň nedodržiava a práve to je jeden z dôvodov, prečo varenie zbytočne unavuje.
(PR)
