Malé Karpaty ponúkajú množstvo turistických trás, no niektoré z nich sú výnimočné nielen prírodnými krásami, ale aj príbehmi, ktoré rozprávajú. Jednou z takýchto trás je Cesta Dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho, ktorá spája Modru s Pezinkom. Návštevníkov prevedie lesmi, okolo skalných útvarov, historických lokalít aj miest, ktoré pripomínajú život významného slovenského botanika. Náučný chodník má 15 zastávok a môže byť zaujímavým tipom na jesenný výlet.
Na túto pozoruhodnú turistickú trasu upozornil aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý ju predstavil vo svojej sérii tipov na výlety, ktoré nájdete na webe Bratislavskykraj.sk v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty. Osobitosť tejto pozoruhodnej turistickej trasy spočíva v spojení prírody, histórie, botaniky a miestnych povestí.
Kto bol Jozef Ľudovít Holuby?
Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923) patril medzi najvýznamnejších slovenských prírodovedcov svojej doby. Bol evanjelickým kňazom, botanikom, historikom, archeológom, národopiscom a spisovateľom. Jeho celoživotnou vášňou bolo skúmanie rastlín. Nezaujímala ho však iba ich botanická klasifikácia. Pozornosť venoval aj tomu, ako rastliny využívali obyčajní ľudia, aké liečivé účinky im pripisovali a aké povery či tradície sa s nimi spájali.
Podľa biografického profilu zverejneného na stránke slovenských botanikov Slovenskej akadémie vied bolo po Holubym pomenovaných približne 20 rastlinných taxónov. Jeho meno dodnes nesú ulice, prírodné lokality aj odborné ocenenia.
Z Modry cez malokarpatské lesy až do Pezinka
Náučný chodník sa začína v Modre, kde Holuby študoval na evanjelickom gymnáziu. Práve tu sa ako mladý študent začal intenzívnejšie zaujímať o okolitú prírodu. Budova bývalého gymnázia sa nachádza na Dolnej ulici. Holuby počas štúdií podnikal so spolužiakmi výlety do okolitých lesov a prechádzal aj cez dnešné Vinosady do Pezinka.
Zaujímavosťou je, že modranskí gymnazisti mali prezývku „fizulári“, pravdepodobne preto, že často jedávali fazuľu. Holuby sa do Modry vracal aj po skončení štúdia. V januári 1856 sa tu zúčastnil pohrebu Ľudovíta Štúra. Druhou zastávkou náučného chodníka je Kráľová, dnes mestská časť Modry. Holuby si tu všímal najmä ľudové remeslá, drevorezbu a výzdobu predmetov každodennej potreby.
Harmónia bola kedysi vyhľadávaným letoviskom
Ďalšou zastávkou je Harmónia, ktorá sa začala rozvíjať ako rekreačné a klimatické letovisko v druhej polovici 19. storočia. O jej rozvoj sa významne pričinili modranský mešťanosta Pavel Boruta a lesný radca Alexander Filípek. V okolí vznikali turistické chodníky, lavičky a mostíky. Harmónia sa postupne stala obľúbeným miestom oddychu nielen obyvateľov Modry, ale aj návštevníkov z Viedne. Do oblasti prichádzali ľudia vyhľadávajúci pokojné lesné prostredie a priaznivé klimatické podmienky.
Zámčisko a Medvedia skala ukrývajú dávnu históriu
Štvrtá zastávka, Zámčisko, zaujme predovšetkým milovníkov archeológie a histórie. Podľa informácií BSK sa na tomto mieste pravdepodobne už okolo roku 700 pred naším letopočtom nachádzalo opevnené hradisko. S lokalitou sa spája aj povesť, podľa ktorej mal hrad Červený Kameň pôvodne stáť práve tu. Všetko, čo stavitelia cez deň postavili, však údajne neznáma sila počas noci premiestnila na miesto, kde hrad stojí v súčasnosti.
Neďaleká Medvedia skala predstavuje výrazný kremencový útvar. Pod skalami sa nachádzajú čiastočne zasypané banské šachty, ktoré mali slúžiť na ťažbu antimónu. Tieto miesta pripomínajú, že Malé Karpaty nie sú iba turistickou oblasťou, ale aj územím s bohatou geologickou a banskou minulosťou.
Zochova chata a príbeh huncokárov
Šiestou zastávkou je Piesok, známy predovšetkým vďaka rekreačnej oblasti Zochova chata. Turistická chata pomenovaná po evanjelickom biskupovi Samuelovi Zochovi bola slávnostne otvorená v roku 1933. Samuel Zoch sa významne zaslúžil o rozvoj turistiky v Modre. Podporoval organizované vychádzky do prírody a turistické aktivity. V minulosti žili v okolitých lesoch aj nemeckí drevorubači, ktorých miestni obyvatelia nazývali huncokári. Ich život bol úzko spätý s lesným hospodárstvom a dodnes predstavujú osobitnú kapitolu histórie Malých Karpát. Ďalšou zastávkou je Pánsky dom, kde v roku 1881 vzniklo Modranské meštianske kasíno. Napriek svojmu názvu nešlo o herňu, ale o kultúrny a spoločenský spolok, ktorý organizoval divadelné predstavenia, spevácke podujatia a turistické výlety.
Tisove skaly a observatórium
Ôsma zastávka patrí medzi prírodovedne najzaujímavejšie miesta celej trasy. Tisove skaly sú výrazným kremencovým útvarom, ktorý vznikol pôsobením geologických procesov a zvetrávania. Pod skalnými stenami sa nachádzajú nahromadené kamenné bloky vytvárajúce takzvané kamenné more. Názov lokality súvisí s tisom, drevinou, ktorá je v tejto oblasti vzácna. V blízkosti sa nachádza aj Astronomické a geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského. Spojenie geológie, botaniky a astronómie robí z tejto časti Malých Karpát mimoriadne zaujímavé miesto.
Veľká Homoľa ponúka výhľady na široké okolie
Jedným z najatraktívnejších bodov celej trasy je Veľká Homoľa, vrch dosahujúci nadmorskú výšku 709 metrov. Nachádza sa tu turistická rozhľadňa, ktorá pri priaznivom počasí ponúka výhľady na Malé Karpaty a široké okolie. Veľká Homoľa patrí medzi obľúbené turistické ciele návštevníkov Modry a Pezinka. V blízkosti sa nachádza aj skalný útvar Traja jazdci. Podľa jednej z miestnych povestí mali tieto skaly slúžiť starým Slovanom ako obetné miesta. Iná tradícia ich spája s Ľudovítom Štúrom, ktorý tu údajne zhromažďoval svojich študentov. Tieto príbehy však treba vnímať ako súčasť miestneho folklóru, nie ako historicky potvrdené udalosti.
Holuby skúmal aj rastliny, ktoré ľudia používali v domácnostiach
Osobitnú pozornosť si zaslúži zastávka venovaná Holubyho botanickej práci. Počas pobytu v Pezinku sa venoval výskumu miestnej flóry a zhromaždil takmer 1 200 druhov rastlín. Zaujímalo ho aj ich využívanie v ľudovom liečiteľstve a každodennom živote. Pri šípovej ruži napríklad zaznamenal miestny zvyk zbierať šípky na výrobu lekváru. „Šípkový lekvár tu jedávajú od kašľa a šípkový ocot dávajú do polievky,“ uvádza Holubyho historický zápis, ktorý pripomína Bratislavský samosprávny kraj. Pri bielom agáte zase zaznamenal prípravu vyprážaných kvetov ako miestnej pochúťky. Tieto poznámky sú zaujímavým svedectvom o tom, ako naši predkovia využívali rastliny a aké miesto mali v ich stravovaní a tradíciách. Historické zmienky o liečivých účinkoch však nemožno automaticky považovať za súčasné medicínske odporúčania.
Zaniknutá osada Zumberg a pezinské kúpele
Trinásta zastávka pripomína stredovekú banícku osadu Zumberg. Podľa historických údajov vznikla v roku 1256 zásluhou nemeckých kolonistov. V jej okolí sa ťažilo zlato. Osada pravdepodobne zanikla počas husitských vojen v 15. storočí. Nasledujúca zastávka upozorňuje na niekdajšie pezinské kúpele. Na území dnešnej Nemocnice Filipa Pinella boli v roku 1777 vybudované kúpele využívajúce železitú pramenitú vodu. Navštevoval ich aj Jozef Ľudovít Holuby so svojimi priateľmi.
Pezinok sa stal Holubyho posledným domovom
Poslednou zastávkou náučného chodníka je Pezinok. Podľa informácií Evanjelickej cirkvi Holuby sa sem presťahoval v roku 1909, keď odišiel do dôchodku. Býval u svojej dcéry Boženy a jej manžela, evanjelického farára Júliusa Žarnovického. V meste pokračoval vo vedeckej práci, venoval sa botanike, histórii aj národopisu. Zomrel 15. júna 1923 a pochovaný je na pezinskom cintoríne. Jeho náhrobník navrhol významný slovenský architekt Dušan Jurkovič. Na dome, v ktorom Holuby žil, sa nachádza pamätná tabuľa. Jeho meno nesie aj jedna z pezinských ulíc.
Pätnásť zastávok, množstvo príbehov
Cesta Dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho prepája tieto lokality:
- Modra
- Kráľová
- Harmónia
- Zámčisko
- Medvedia skala
- Piesok
- Pánsky dom
- Tisove skaly a observatórium
- Vápenka
- Veľká Homoľa
- Traja jazdci
- Holubyho herbár
- Zumberg
- Kúpele
- Pezinok
Pri dvanástej zastávke sa v dostupných materiáloch objavujú rozdielne označenia. Bratislavský samosprávny kraj ju predstavuje ako Holubyho herbár, zatiaľ čo ďalšie historické prehľady uvádzajú Holubyho lesostep.
Tip na jesenný výlet
Náučný chodník môže osloviť turistov, milovníkov prírody, histórie aj rodiny so staršími deťmi. Jeho výhodou je rozmanitosť. Návštevníci môžu počas jedného výletu spoznávať historické pamiatky, skalné útvary, lesné prostredie aj miesta spojené s významnými osobnosťami slovenských dejín. Celú trasu však netreba absolvovať naraz. Jednotlivé zastávky môžu poslúžiť aj ako inšpirácia na kratšie samostatné výlety.
Pri plánovaní dlhšej túry je vhodné vopred si overiť aktuálne turistické značenie, dĺžku zvolenej trasy a poveternostné podmienky. Najmä počas jesene treba počítať so skorším stmievaním, mokrým lístím a miestami šmykľavým terénom. Cesta Dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho pripomína, že za poznávaním zaujímavých miest netreba cestovať ďaleko. Aj v okolí Bratislavy sa nachádzajú lokality, kde sa prírodné krásy stretávajú s históriou a príbehmi ľudí, ktorí významne ovplyvnili poznanie nášho regiónu.
Ďalšiu sériu tipov na výlety nájdete na webe Bratislavskykraj.sk v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
