5.6 C
Bratislava
piatok, 29. marca 2024

Joe Klamar: Najlepší fotoaparát je ten čo máte pri sebe, keď ho potrebujete :-)

Najčítanejšie

Joe Klamar
Joe KLAMAR

Oslovil som so žiadosťou o rozhovor fotografa, ktorý po krátkom pôsobení v Česko-Slovenskej televízii, emigroval do Kanady a začal fotiť pre redakciu malých novín s požičaným foťákom. Aj takto sa začína hviezdna kariéra… Jeho fotografie sú väčšinou jednoduchej kompozície, výstižné, a vždy sa v nich pokúša nájsť nejaký zaujímavý pohľad na svet, aby upútal pozornosť a spravil zábery, ktoré často krát vykreslia aj to čo tu už bolo, ale v novom – úplne inom duchu… Fotí jednoducho inak, ako ostatní…. Je rodený Slovák, s manželkou momentálne žije v Los Angeles a pracuje pre francúzsku tlačovú agentúru AFP …do môjho blogu „Mediálne desatoro“ v ktorom spovedám ľudí z mediálnej brandže – prijal pozvanie Jožo Klamar (47), ktorému som položil už tradične “desať otázok”…Nebude sa tak vyjadrovať svojimi fotografiami, ako zvyčajne, ale slovami…Avšak len na veľmi malú chvíľu! 🙂

Marián Luha

 

Blogujete? Čo si, myslíte o blogovaní, ako o spôsobe publikovania? A aký je Váš vzťah k médiám?

Neblogujem. Nerád píšem. Som lenivý mám problém odpisovať na firemné e-maily. Snažím sa to odbaviť na blackberry aby som to už nemusel riešiť na počítači. Rád čítam. Samozrejme blogom, respektíve blogovým diskusiám sa na webe vyhnúť nedá, tak si ich prečítam keď ma niečo zaujme. Hlavne čo sa týka vecí čo ma bavia ako napríklad čo sa týka softwaru, foto techniky, počítačov vlastne všetkého o čo sa v danom momente zaujímam a potrebujem sa niečo nové dozvedieť. Ja to neriešim či to je blog alebo nejaké internetové vydanie novín alebo odborného časopisu. Internet ako taký – je to zázračné zrkadielko ktorého keď sa na niečo opýtam, tak mi na to vždy poskytne odpoveď. V čom vidím problém je viac menej že tam píšu alebo  blogujú ľudia, ktorý o určitých veciach nemajú dostatočné vedomosti a dezinformujú nesprávnymi radami.

Ich názory mi až tak nevadia ale keď ide o technické veci a píšu blbosti tak ma to zdržiava a rozčuľuje. Často krát sa musím prekopať 95 percentami blbostí kým nájdem informáciu ktorú píše niekto čo vie o čom píše.

Aký mám vzťah k médiám? Ja som súčasťou médií, napriek tomu by som radšej bol len fotograf amatér ktorý si môže slobodne ísť kedy chce a kde chce zafotiť pre radosť. Ja si myslím že média sú potrebné a pomáhajú informovať aj keď na druhej strane dokážu aj možno nechtiac aj ublížiť. Či už je to strata súkromia známych osobností a podobne alebo len tým že si neurobil reportér svoju robotu dobre a zaujal nejaké stanovisko.

Som súčasťou médií ale nejako si to nepripúšťam – ja sa mám za fotografa.

Ako to vlastne celé začalo? Prečo práve fotografia – ako životná láska a ako profesia? Vaše fotografie sú „iné“, sú jednoduché a predsa tak zložité…. a zaujímavé. Kedy ste sa rozhodli fotiť „inak“, a čo bolo teda prvotným popudom hľadania si svojej vlastnej cesty?

Nemal som súrodencov a vyrastal som v podstate na samote.

Aj keď Jasná bola cez zimnú sezónu plná turistov, medzi sezóny boli smutné. Kamarátov nás tam bolo pár, aj to na kilometre vzdialených. Väčšinou som sa túlal po lesoch a kopcoch sám a predstavoval si tam indiánov, ľudí, vojakov a neviem ešte čo a koho – po tom čo som sa dočítal v knihách, ktoré som denne čítal. Tam by som videl nejaký obrazový základ. Keď som mal 6 rokov otec mi požičal Flexaret a nafotil som svoj prvý film. Keď som videl tie fotky tak som sa nevedel dočkať kedy to môžem skúsiť znovu. Neskôr som si kúpil Zenit E a tak to išlo ďalej. Vždy ma fascinoval fotoaparát ako taký. A samozrejme aj filmová kamera. Tu mám dodnes ruskú 8mm.

Možno preto že som veľa čítal a málo písal, aj keď ukecaný som bol vždy, ale nikdy som asi nepovedal nič rozumné, tak som sa snažil a snažím sa dostať zo seba von nejakou formou to čo preciťujem alebo čomu venujem zvýšenú pozornosť.

To že som sa snažil fotiť inak bolo viac menej na začiatku, aby si to niekto všimol a potom mi to nejako ostalo. Ale keď fotíte s veľmi silnou konkurenciou zistite, že aj oni to vidia, no a musíte ten mozog a pocity vybičovať nejako tvrdšie, aby sa mi podarilo niečo iné. A nie vždy to vyjde a potom je to o to horšie.

001_Fotoroku_CPP2009_Klamar

Získali ste  hlavnú cenu  „Fotografia roka“ –  Czech Press Foto v roku 2009 . Medzinárodná porota tak vybrala Vašu fotografiu z viac ako 4300 prihlásených fotografií od viac ako 280 autorov. Hneď na druhý deň boli v médiách titulky, ako: „Czech Press Foto získal Slovák!“ …ale bola to aspoň fotografia z „ich“ Prahy! 🙂 z návštevy Baracka Obamu  – už pamätný záber prezidenta Baracka a sochy prezidenta T.G. Masaryka. Fotografia obletela celý svet, objavila sa na titulkách najznámejších denníkov. Ako vnímate toto ocenenie s odstupom času? A čo ste pociťovali vtedy, keď ste boli čerstvo ocenený?

Určite som sa veľmi veľmi tešil, že sa mi dostalo takého uznania, ale v zapätí som pocítil aj nervozitu či som si to naozaj zaslúžil a či tam niekto iný nebol o to ukrátený. Ja to beriem ako takú lotériu pretože tých fotografov je veľa a súťažných fotiek ešte viac a vyhrať môže len jeden tak to nie je fér. Ja si myslím že všetci čo tam tie fotografie posielajú si zaslúžia byť ocenený. Keď pozerám hokej futbal box vždy držím tomu slabšiemu, neviem prečo to tak je ale od detstva je to tak. My sme s kolegami kamarátmi na túto tému debatovali veľakrát a vlastne tam posielame tie fotky do súťaže ako na taký festival potešiť sa z toho spoločne urobiť si nejakú tu ročnú inventúru vlastnej tvorby a potom to ideme spoločne osláviť, opiť sa a pokračujeme ďalej.

A čím Vás uchvátila práca fotografa pre najstaršiu svetovú spravodajskú agentúru – Agence France-Presse/AFP?… …ktorá pod názvom AFP funguje od 20. augusta 1944, dovtedy – od roku 1835 fungovala pod značkou Havas, resp. od roku 1832, kedy začal poskytovať služby v spravodajstve jej zakladateľ Charles Louis Havas. Pracovať teda vo veľkej spravodajskej agentúre – to je samý stres a zhon, či nie?! Traduje sa predsa, že fotograf – ako „špecifická komunita“ radšej pomalšie začína deň, a ako umelec ho aj končí – neskoro v noci, či až nadránom?! 🙂

Určite je mi veľkou cťou, že môžem byť súčasťou takejto renomovanej firmy, fotiť po boku úžasných fotografov a často krát byť súčasťou rôznych tímov, kde sa dá naozaj veľa priučiť a zažiť.

Ešte keď som fotil v mojich začiatkoch v Kanade tak mi často krát udreli do očí fotky na stránkach takých časopisov ako Time a iných, kde bolo pod fotkou napísané AFP a tie fotky boli často krát naozaj niečím iné, možno tvorivejšie, alebo mali dušu. Tým nechcem povedať, že konkurencia ako Reuters a AP mali horšie fotky – to nie ,akurát tie od AFP boli v niečom iné. A to som fakt ani len nesníval, že raz budem pre nich fotiť. Keď som začal pre nich pracovať, som zistil, že v čom to bolo. Francúzi známi svojou tradíciou pre umenie ako také, mi nikdy nekládli nejaké prekážky čo sa týkalo tvorivosti.

Samozrejme, že si fotograf musí urobiť svoju štandardnú robotu tak ako treba, ale keď niečo vymyslí ako bonus, čo sa vymyká tradičnej novinárskej fotke tak vás za to neskritizujú, ale naozaj sa tešia s vami, že sa vám podarilo niečo iné. Ďalej napriek tomu že je to obrovská globálna firma, vždy tu panovala dobrá rodinná atmosféra, takže máte pocit istoty a o to dôkladnejšie sa dá venovať robote.

Čo sa tyká otázky či fungujem ráno alebo večer, ja som nočný vták, ráno mi trvá nekonečne kým sa rozhýbem, no a v noci sa mi spať nechce, tak často krát idem spať až nad ránom. Ale to samozrejme záleží aj od toho na čom robím a kde som. Na druhej strane mám kolegov čo fungujú opačne, ale keď sme na spoločných joboch – tam sa musíme prispôsobiť daným podmienkam.

Nie ste len fotograf, ste aj manažér – šéf reportér v AFP… Opíšete prosím, ako vyzerá jeden Váš „bežný“ pracovný deň?!

V Európe, konkrétne vo Viedni som toho manažoval viac a veľmi mi pomáhala naša asistentka, ktorá po mojich telefonátoch a pár mailoch dokázala zabezpečiť letenky, hotely, akreditácie a podobné záležitosti spojené s konkrétnym asignmentom. Okrem toho sme zadelili úlohy fotografom, aj keď oni už vedeli automaticky čo robiť a čo nie, no a ja som väčšinu času strávil v aute, v lietadle, alebo na danom podujatí ,plánoval som si cesty od jedného týždňa, až do jedného mesiaca a potom som sa vrátil domov na Liptov a oddychovať 1-2 týždne alebo koľko sa dalo. Niekedy som bol na cestách aj 3 mesiace inokedy za 5 dni v piatich štátoch.

Tu v Los Angeles to také hektické nie je,  je to aj časovým pásmom, lebo sme posledný čo tie fotky posielame, a okrem to tu fotíme entertainment –  čiže zábavný priemysel. Je to neuveriteľné a nepredstaviteľné množstvo filmových premiér a červených kobercov ako takých, kde sa pretŕčajú známe osobnosti. Popri tom nejaké športy, žánrové fotky, sem tam spravodajstvo. Mňa tie koberce veľmi nebavia, to musím priznať ale viem že to firme zarobí veľké peniaze. Fotograficky je to ukrutná nuda absolútne netvorivá činnosť. Len musíte každého odfotiť 3 krát hlava, od pol pása a celú postavu. Hahaha. Pripadám si ako vo fabrike. Ono to je fabrika…

Bežne taká premiéra začína okolo 5-tej popoludní a je to vo väčšine v Hollywoode od môjho bývania tak 100 metrov tam to odtrpím tie 2 hodiny potom domov rýchlo poslať 50-100 fotiek známych tvári to mi zaberie ďalšie 2 hodiny a padla. Výnimkou sú joby ako Grammy, Oscary a podobne, kde sa tomu venujeme viacerí fotografi a máme editorov čo to editujú na mieste. Oscarov fotíme týždeň.

Inokedy chodíme na súdy fotiť známych ľudí čo sa prehrešili, alebo fotím story pre píšucich, čo treba – ceny ropy, atď, atď. Sem tam idem fotiť NBA, alebo box v Las Vegas a iné športy. V mojom prípade je dobré to, že väčšinou fotím v LA, tak môžem byt večer doma s rodinou a to je komfort, ktorý som v Európe nemal.

Aký je Váš názor na pojem „nezávislý novinár“? Nevymysleli ho len majitelia médií, aby prezentovali verejnosti „svoj obraz nezávislosti médií“? …A aby tak dali „punc dôveryhodnosti“ svojim mediálnym výstupom, aby sa stali ich média „mienkotvornými“. Aby ich prostredníctvom mohli ešte lepšie presadzovať svoje komerčné, politické a mocenské záujmy?

Nerád používam vetu „Ja neviem“. Ale ja naozaj neviem ako to je, lebo aj keď robím pre agentúru pripadám si dosť nezávisle. Na druhej strane si myslím, pokiaľ sú noviny závislé na niekom kto to financuje, tak je logické že dokáže ovplyvniť kadiaľ sa to má uberať. Asi som naivný, ale myslím si že tí ľudia čo robia novinárov, to robia preto lebo to robia radi. A ako v každej profesii – sme len ľudia robíme chyby, niekto viac, niekto menej, platy sú mizerné, časy ťažké, asi sa môže stať že keď ste pod tlakom tak nemáte na výber, keď vám to šéfstvo nariadi. Ale napriek tomu by som rád veril, že to tak nie je a že nezávislí novinári sa majú možnosť nezávisle prejaviť.

Ja som sa nikdy nestretol s tým, aby mi niekto zakázal použiť nejakú fotku. Ono je to dosť aj na nás – si vnútorne vytvoriť nejakú etickú hranicu, čo áno a čo nie.

Aký kompakt je najlepší? Aká zrkadlovka je najlepšia? …Nech touto cestou poradíte amatérskym, ale aj profesionálnym fotografom. A aké „kúsky“ konkrétne používate Vy? Nech spravíme trošku reklamu aj Vaším sponzorom! 🙂 Aby som veci uviedol na správnu mieru ja sponzorov na súkromnú foto techniku nemám – Ja som sa nastriedal kompaktov fúru a všetky som si musel kúpiť za vlastné a teraz k veci:

Neviem či sa to ešte pokladá za kompakt ale hladáčikový Fujifilm X100 je môj obľúbený aparát na rodinu a voľný čas je 4/3 s 24mm f2 (ekv 35mm f2 v 35mm formate) má to fantastickú kvalitu obrazu a už je von aj novší model. Ďalej môj najnovší prírastok je Sony RX100 s 20.2 megapixlami -malý aparátik do vrecka, výborne filmuje video, still picture má tiež super, ešte mám vodotesno nárazu vzdorný Nikon AW100 – veľmi kompaktný, dobrý k vode, na turistiku, atď. Mám zopár filmových 35mm kopaktov Rollei Nikon atd.

Pracovnú techniku používam Nikon, ktorú fasujem od zamestnávateľa.

Objektívy od 10.5mm az po 600mm. Samozrejme všetky svetelné zoomy 2,8 ale aj pomalšie ako 28-300, čo je k nezaplateniu na červenom koberci.

Nikdy som si nevedel ani len predstaviť, že by som mohol používať objektív svetelnosti 5.6 ale s bleskom – no problem.

Aparáty mám D4 ,D3S ,D3 a D7000 (tú som si kúpil sám), aby som nemusel nosiť ťažký aparát, keď idem len tak von. Mám kopec vlastných starých mechanických Nikkor objektívov, ako 50 1.4 ,35 2, atď., atď.

Výhoda Nikonu je že to berie staré aj nové sklá.

Ďalej som hobista veľkého formátu – mám aj nejaké aparáty 9×12 ,13×18, 18×24 ,sem tam sa mi podarí niečo cvaknúť na 9×12 ale fakt nie často.

Aký kompakt a zrkadlovka sú najlepšie neviem, viem len to že najlepší fotoaparát je ten čo máte pri sebe, keď ho potrebujete 🙂

Akú knihu, ktorá stojí za zmienku, ste v poslednom čase čítali? Nechystáte knihu fotografií, prípadne knihu o mediálnom prostredí, alebo s inou tematikou?

Aj keď teraz mám relatívne viac času na čítanie, než za posledných 10 rokov – moc som toho nenačítal, ale naposledy to bolo od Hrabala Príliš hlučná Samota , a kde tu si prečítam kúsok Starého Testamentu.

V podstate internet ma okráda o to pohodlie si prečítať peknú knižku.

Ako relaxujete? Ako oddychujete po práci? Čo máte rád? …zistil som, že mnoho ľudí z mediálnej brandže obľubuje práve značku APPLE…Ste veľký fanúšik komunity značky APPLE? Prečo? …A ste vegetarián?  Lyžujete? …ako rodený Tatrančan?!

Neviem či je to práve oddych, prísť z fotenia filmovej premiéry a potom si zapnúť film na netflixe ,ale väčšinou je to nejaká fajn hudba, film a browsovanie po webe.

Ja mám počítačovú techniku rád, ako takú a za posledných veľa rokov som kopec peňazí minul na rôzne gadgets. Medzi iným mal som aj klasického bieleho macbooka a naskor Macbook Pro ale podaroval som ho manželke pretože my sme vo firme na PC a už ma to nebavilo stále si zvykať z jedného na druhé, plus fotky mali rôzne prípony keď som ich riešil v maku takže už len PC.

Mám rád aj Linux a celé roky som si ho doinštalovával aj do firemných počítačov čo privádzalo mojich technikov do šialenstva.

Ja Vegetarián nie som, chuti mi všetko. Moja dcéra Alenka je Vegán a moja manželka Kasia je vegetariánka. Našťastie aspoň s mojim synom Adamom si môžem dať steak, alebo hamburger.

Lyžovať samozrejme viem, ale tu v LA moc tomu neublížim, naposledy som lyžoval v Novembri v Kanade kde som 2 týždne fotil Svetový pohár v lyžovaní v Lake Louise.

Jožo, máte profil na Twitteri, ci LinkedIn? Je na Vás nejaký kontakt,  na ktorom by Vás mohli prípadne naši čitatelia zastihnúť?  Rozhovor by tak, ale už s nimi individuálne, mohol pokračovať aj ďalej! 🙂

Veľmi sa Vám ospravedlňujem,  ale ja naozaj tak nerád píšem, že nie som na žiadnom sociálnom webe. Ako som spomínal na začiatku, mam problém odpovedať na firemné e-maily. Rozhovor by pokračovať mohol aj ďalej, ale ja si určíte neurobím konto a nezaregistrujem sa. Keď pošlete nejaký link, môžem si prečítať čo treba a odpovedať, ale dneska som sa napísal viac ako Český žandár.

Ďakujem za rozhovor.

Marián Luha

– rozhovor vznikol v polovici marca 2013

Ďalšie články

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne