(angl. yellow press; nem. e Boulevardpresse) – neseriózne, škandalózne a senzáciechtivé periodiká,ktoré nadraďujú komerčné aspekty vydávania nad službu verejnosti a cieľavedome sa zameriavajú na najširšie publikum. Vďaka dostatku inzercie sú relatívne lacné, vychádzajú vo vysokých nákladoch a uprednostňujú zábavu pred politickou informáciou. Pojem pochádza z Paríža, kde sa už v polovici 19. storočia bulvárna tlač predávala na bulvároch prostredníctvom kolportáže. Na rozdiel od tlače so serióznym obsahom, ktorá sa abonentom doručovala domov, pouličná bulvárna tlač publikovala prevažne polopravdy, nepravdy a výmysly.
Bulvárna tlač nie je novým fenoménom, pretože neseriózne novinárstvo je rovnako staré ako seriózne. Bulvárna tlač je súčasťou tlače pre masy, ktorá vznikla najmä na konci 19. storočia ako dôsledok koncentrácie kapitálu v podnikaní s novinami a vznikajúceho systému tlače. Spája sa so vznikom Pulitzerovho The New York Worldu (1883) v USA, SchlerlovhoBerliner Lokalanzeigeru (1883) v Nemecku, Edwardsovho Matinu (1884) vo Francúzsku a Harmsworthovho Daily Mailu (1896) vo Veľkej Británii. Bulvárna tlač dosiahla veľký rozmach medzi dvoma svetovými vojnami, keď v boji o čitateľa frekventovane využívala hrubé, neseriózne postupy. Po 2. svetovej vojne, ktorá vyvolala dopyt po serióznych informáciách, sa zdalo, že bulvárna tlač ustupuje. Nebolo tomu tak, napr. Murdochov The Sun vo Veľkej Británii sa rýchlo stal najpredávanejším tamojším denníkom. Najznámejšími reprezentantmi bulvárnej tlače sú tabloidy: nemecký Bild (v roku 2004 náklad 4 220 000), britský The Sun (3 461 000), na Slovensku Nový čas (v decembri 2005 náklad 197 694). V závislosti od miery využívania senzačných prvkov sa rozdeľuje na jemnú a tvrdú bulvárnu tlač. Nie každá masová tlač musí mať bulvárny ráz. Pojem žltá žurnalistika je synonymom pre bulvárnu tlač.
Slovník mediálnej komunikácie zostavil IMEC.
Viac, nielen o mediálnych pojmoch si môžete prečítať na www.medialnavychova.sk