Anton Podstraský
Edícia Osobnosti slovenskej fotografie prináša portréty známych i verejnosti menej známych osobností slovenských fotografov v spolupráci troch kultúrnych inštitúcií Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Vydavateľstva SLOVART a občianskeho združenia Photoport, subjektov, ktoré sa venujú podpore umenia a kultúry.
Autori Filip Vančo a Aurel Hrabušický na základe výskumov pozostalostí a archívov našich fotografov sa rozhodli zmapovať biele miesta v histórii slovenskej fotografie a chcú priblížiť príbehy jednotlivých fotografov a najmä predstaviť ich tvorbu verejnosti.
Anton Podstraský (1939 – 2007), fotograf dokumentarista. Začínal ako fotograf vo filmovom štúdiu Slovenského filmu v Bratislave a od osemdesiatych rokov 20. storočia sa živil príležitostnými zamestnaniami a uverejňovaním svojich fotografií v tlači. Ako jeden z mála slovenských fotografov nielenže zachytil „reálny socializmus“ objektívom svojho fotoaparátu, ale jeho snímky aj uverejňovali.
Publikácia autorov Filipa Vanču a Aurela Hrabušického predstavuje výber z tvorby fotografa, ktorý sa zameral na dokumentovanie bežného života s osobitným dôrazom na postavy z prostredia spoločenského „subštandardu“. Možno práve preto ich dobová tlač aj zverejňovala, často ako obrazovú prílohu článkov s problematickými ľudskými vzťahmi.
Knihu si môžete zakúpiť v e-shope Slovartu: Anton Podstraský
Viliam Malík
Edícia Osobnosti slovenskej fotografie prináša portréty známych i verejnosti menej známych osobností slovenských fotografov v spolupráci troch kultúrnych inštitúcií Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Vydavateľstva SLOVART a občianskeho združenia Photoport, subjektov, ktoré sa venujú podpore umenia a kultúry.
Autori Filip Vančo a Aurel Hrabušický na základe výskumov pozostalostí a archívov našich fotografov sa rozhodli zmapovať biele miesta v histórii slovenskej fotografie a chcú priblížiť príbehy jednotlivých fotografov a najmä predstaviť ich tvorbu verejnosti.
Publikácia Viliam Malík autorov Filipa Vanču a Aurela Hrabušického predstavuje v rámci edície Osobnosti slovenskej fotografie jedného z najvýznamnejších predstaviteľov modernej fotografie na Slovensku v prvej polovici 20. storočia.
Viliam Malík začínal ako fotograf amatér, ale vďaka svojim organizačným schopnostiach zastával aj rôzne funkcie v združeniach a zväzoch fotografov amatérov. Zanechal za sebou rozsiahle fotografické dielo, na základe ktorého ho môžeme označiť za priekopníka modernej dokumentárnej aj reportážnej fotografie. Na jeho tvorbe možno názorne dokumentovať prechod od statickej fotografie k modernej dynamickej reportáži. Výber fotografií v publikácii toto konštatovanie potvrdzuje.
Knihu si môžete zakúpiť v e-shope Slovartu: Viliam Malík
Revue aktuálnej kultúry RAK č. 4
Starena sa chveje. Myslí na tie veci: Hneď za rohom prvej ulice, tam, kde stojí malý pneuservis, v ktorom pracuje Žofiin manžel, si všimla, že popri červenej bráne akéhosi dvora kráčala pridlho: samozrejme, znie to tak banálne, kráčala pridlho pri bráne, jej samej to prichodilo smiešne, kráča pridlho pri bráne, spočiatku to ani nevnímala, až po chvíli spozornela, kráča pridlho pri červenej bráne, začala tú bránu sledovať, skúmavo si ju prezerať, pričom ale nespomaľovala. Obrovské plochy červene… zdanlivo nekonečne veľké plechové priestranstvá… mapy hnedej farby tam, kde červený náter opadal… hrdza… na kove pavučiny, také rozsiahle siete, akoby ich bol utkal živočích z tropických krajín. Alebo odinakiaľ. Striaslo ju hrôzou, keď si takého pavúka predstavila: a čo ak teraz tvor s tučným chlpatým telom po pavučine pribehne a skočí na ňu, na slabú ženu?
(Z Ballovej poviedky Veľká zmena)
Ale nedávno bolo aj veselo. Celý víkend sme lovili mačku. Čo sa stalo? Zlému duchovi, otcovi Don Pacovi, praskli nervy a Protagonistovu osemnásťročnú mačku Chilli odviedol v piatok napoludnie nevedno kam. Protagonistovi praskli nervy a rozhodol sa zobrať to osobne, ako synovsko-otcovský konflikt – mal recht. Mne praskli nervy kvôli obidvom, ale aj tak som musela zaujať pozíciu vyjednávača. Tak sme sa vybrali všetci traja na lov. Vozili sme sa nočnými Dolomitmi po zasnežených cestách necestách, nad priepasťami bez spevnených krajníc a akýchkoľvek zábradlí, a ja som šoférovala, lebo jeden to mal lekármi zakázané a navyše bol rozrušený, druhý mal alkohol v krvi a tiež bol rozrušený – použiteľná som ostala iba ja. Don Paco nás pekne manipuloval, ani na cestu, ani na miesto si nevedel spomenúť, len revír označil zakriveným prstom.
(Z (Nara)básní Stanislavy Repar)
Pri vnímaní vlastnej maskulinity je pre muža dôležité jeho telo. Mužnosť sa spája s biologickou schopnosťou mať heterosexuálny pohlavný styk a s fyzickou zdatnosťou (veľké, svalnaté telo) prezentovanou napríklad športovými výkonmi. Muži, ktorí dosahujú vďaka tomu pozornosť žien, sú považovaní za mužnejších než tí, ktorí tieto predstavy nenapĺňajú.
(Tamara Janecová v štúdii Maskulinita v tvorbe Máriusa Kopcsaya)
Rozhorčilo ma až do sĺz, čo popísal akýsi zelený hlasista T-ku o mojom
r o m á n e „Koreň a výhonky“. Že to nenie román, že chýbajú deti, že je to také a také a malo by byť onaké. Len stupídny a pritom n a d u t ý o p l a n tak môže písať o veľkom diele muža znalého a uznaného. Aký je to vosel, aký mravne upadlý šuft, čo sa opováži také koniny písať! Je v tom istá intriga švindlerov hlasistických! Pekná vďaka! Mohol by si mi udať meno. Už som chcel toho trottla v novinách zavrátiť, ačkoľvek j a n i k d y s v o j e v e c i
n e b r á n i m, no to bolo už i pre moju skromnosť priveľa. Odhovoril ma Škultéty, že abych osla a oplana fumigoval.
(Svetozár Hurban Vajanský v liste svojmu synovi)
Časopis RAK si môžete predplatiť prostredníctvom e-shopu Slovartu: RAK
Vždy nové a zaujímavé informácie o knihách, môžete nájsť v skupine fanúšikov na facebooku: “Slovart – vydavateľstvo najlepších kníh”